Jedným z hlavných strojcov úspechu bol tréner Dušan Galis. Majster Európy 1976 z Belehradu dva roky obliekal dres Slovana ako hráč, neskôr ho sedem sezón viedol z lavičky. Spolu s asistentom Jozefom Valovičom mali pod rukami silnú generáciu hráčov.
„Slovan bol v tom období niečo ako rodinný klub. V kabíne panovala priateľská atmosféra, na ihrisku dokázal jeden zaskočiť za druhého. Boli to krásne časy, v ktorých sa s radosťou pracovalo,“ zaspomínal si Galis pre Nový Čas.
Bola to úžasná sezóna v réžii belasých. V 9. kole sa dostali na čelo a už pred seba nikoho nepustili. Potiahli šnúru 27 zápasov bez prehry. Na ich domáce zápasy chodilo priemerne 9 186 divákov, čo bolo najviac v celej súťaži. „Vždy budem tvrdiť, že vtedajšia federálna liga bola na vyššej úrovni ako dnešná slovenská. U nás už nikdy nepríde na zápas 42 880 fanúšikov ako proti Sparte, lebo nemáme taký veľký štadión. Na staré Tehelné pole sa zmestili.“
Slovan potiahol k najvyššej méte výraznou mierou top talent desaťročia Peter Dubovský. Mal len 20 rokov, no so svojimi schopnosťami bol už vyššie. Pôsobil ako skúsený, vyzretý futbalista s nebezpečnou ľavačkou. Aj vďaka nej sa stal v majstrovskej sezóne s 27 gólmi kráľom strelcov.
„Bol to najlepší hráč, akého som v kariére trénoval,“ zdôraznil Galis. Práve dnes by sa jeho niekdajší líder tímu dožil 50 rokov. Jeho krátky život však ukončila tragická smrť počas dovolenky v Thajsku v roku 2000, keď spadol zo skaly pri fotení vodopádov.
Pár dní pred odchodom do Ázie sa tréner s hráčom neplánovane stretli. Ani jeden z nich nemohol tušiť, že naposledy. „Narazili sme na seba pri Slovenskom národnom divadle. Bol oblečený celý v čiernom. Akoby to už vtedy signalizovalo niečo zlé. Povedal mi, že po návrate ma pozve aj s rodinou na obed. Žiaľ, k tomu už neprišlo.“ Galis je rád, že s ním mohol pracovať. „Všimol som si ho v doraste, pretože bol ľavák ako ja. Hoci mal ťažkú povahu, postupne sme si vytvorili až nadštandardný vzťah.“