"Jedného dňa sme sa s kamarátom rozhodli otestovať naše výrobky, naše meče a kosy. Tak sme išli na strelnicu a ukázalo sa, že ich kov dokáže zastaviť guľky," hovorí majiteľ dielne.
Armáda ho podľa jeho slov odmietla prijať, "napriek taktickému tréningu a vedomostiam". Rozhodol sa svoje vedomosti o spracovaní kovov využiť na výrobu nepriestrelných dosiek, vyrobil ich v dvoch malých peciach a poslúžili ako výplň do nepriestrelných viest ukrajinských bezpečnostných zložiek.
Prvých dvanásť kusov, financovaných z darov zahraničných klientov, zadarmo rozdal priateľom v armáde, polícii a domoobrane. Ďalších asi 30 kusov predal po 150 dolároch, čo zodpovedá nákladom na výrobu.
"Jeden známy, ktorý mal vo veste naše dosky, sa dostal pod ruskú paľbu, ale vďaka nim zostal nažive. Má len zlomené rebro," raduje sa Andrij Palij, Myrnyčenkov kamarát a spolupracovník. "Som veľmi hrdý na to, že sa aj my podieľame na pomoci našej krajine," hovorí muž s dlhými fúzmi a oholenými vlasmi, až na mohutný cop na temene.
Malá firma, ktorá nemá ani meno, by mala byť schopná vyrobiť ešte asi tridsať viest, hovorí jej šéf. Potom ale dôjde materiál a financie a začnú zase vyrábať nože a mačety. Ani to ale Myrnyčenkovi nebráni v hľadaní vylepšení pre zvyšné kusy.
Kým ruská armáda zrejme zvyšuje svoj nápor na južnom fronte a v niektorých častiach Záporožia je počuť vzdialené ostreľovanie, Myrnyčenko zostáva. Svoju rodinu odmietol evakuovať a je pripravený ich chrániť. "Aký zmysel by inak mal môj život?," uzatvára.
