Aj vy máte za sebou nejaký nevídaný úspech, prípadne poznáte niekoho so zaujímavým osudom? Napíšte nám na mail tip@novycas.sk alebo whatsapp 0918 620 001!
Hoci sa k behu dostal až po tridsiatke, neľutuje. „Začal mi chýbať pohyb, tak som presedlal na iný šport, ktorý ma napĺňa. Mesačne mám v nohách okolo 550 kilometrov a nedávno som v nórskom Bergene zvládol svoj 151. maratón. Na jubilejných 200 však ešte nepomýšľam, len nech mi slúži zdravie,“ povedal sympatický Košičan, ktorý s úsmevom dodal, že po maratóne je vždy najkrajšia sprcha a príjemný pocit z vyplavených endorfínov.
„Legendárny Emil Zátopek vystihol beh na dlhé trate tak, že keď chceš behať stovku, bež ju. Ak však chceš spoznať iný svet, bež maratón! A ten je aj mojím iným svetom, lebo vďaka maratónom som v podstate naozaj spoznal celý svet, keďže som už behal na všetkých kontinentoch. Veľkú radosť mám z účasti na šestici najprestížnejších maratónov v poradí New York, Berlín, Boston, Chicago, Tokio a Londýn, čo som dokázal za desať rokov. Práve do Londýna som sa až osem rokov nevedel dostať, no vyšlo to,“ vyznal sa zanietený športovec, ktorý začínal s polmaratónmi, až kým sa v roku 1999 neodhodlal na svoju premiéru na Podvihorlatskom maratóne v Michalovciach.
Najčastejšie sa v cieli radoval na legendárnom košickom podujatí. Medzinárodný maratón mieru je jeho srdcovkou a zabehol ho už 22-krát! „Pred každým maratónom mám úctu a rešpekt. Prípravu naň ovplyvňuje veľa faktorov, bezpochyby aj profil trate a počasie. Dôležitá je tiež psychická príprava. Pri behaní mladnem, je to môj život,“ prezradil Robert s tým, že v Nórsku ukončil škandinávsku sériu maratónov. Behal vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku či na Islande. Jeho snom je štart na maratóne na Antarktíde.
Robertove vrcholy
- premiéra na Podvihorlatskom maratóne v roku 1999
- osobák na Malokarpatskom maratóne v r. 2002 časom 2:35:48
- odbehol New York 2009, Berlín 2010, Boston 2011, Chicago 2012, Tokio 2015, Londýn 2019
- 22-krát účasť na košickom MMM