Dlho ste uvažovali o svojom šiestom štarte na majstrovstvách sveta?
Keď sa blížil záver základnej časti a už som vedel, že s New Jersey nepostúpime do play-off, tak som bol rozhodnutý, že ak nepríde vážne zranenie, určite prídem pomôcť národnému mužstvu. Pre mňa je vždy česť obliecť si slovenský dres a reprezentovať svoju krajinu. A som presvedčený, že to nie sú moje posledné majstrovstvá sveta.
Zavážilo pri rozhodovaní aj to, že máte s klubom platný kontrakt aj na ďalšiu sezónu?
Určite áno. Niektorí chalani, čo sa ospravedlnili, ten kontrakt nemajú, a preto im nemožno zazlievať ich rozhodnutie neštartovať na MS.
Na posledných zápasoch na klubovej scéne ste chýbali v zostave Devils, prečo?
Mal som chrípku, nebolo to nič vážne. Zo zdravotnej stránky som úplne v poriadku a pripravený na turnaj vo Fínsku.
Na februárovej zimnej olympiáde v Pekingu hráči zo zámoria chýbali. Bola aj to motivácia prísť?
Peking vôbec nehral úlohu, či prídem alebo nie. Žiaľ, hráči zo zámoria nemohli na olympiáde štartovať, čo, samozrejme, mrzí, ale na druhej strane som chalanom veľmi držal palce. Odohrali naozaj parádny turnaj a som pyšný, čo dokázali pre slovenský hokej.
Ste najväčšou hviezdou mužstva, ste pripravený zobrať na seba líderskú zodpovednosť?
Hokej je kolektívny šport, nie o jednom hráčovi. Každý musí priložiť ruku k dielu, iba tak je šanca na úspech. Musíme byť jeden tím a hrať ako jeden tím. A áno, uvedomujem si, že budem patriť medzi lídrov a budem sa snažiť nechať na ľade maximum.
Máme mladý kolektív, nebáli ste sa toho, že vám niekto z mladíkov povie: dobrý deň, pán Tatar?
Dúfal som, že nie, tak staro sa ešte necítim. To by ma aj trošku nahnevalo (smiech).
