Ešte pred niekoľkými rokmi ste sa vyjadrili, že bez Ivety do spoločnosti chodiť nebudete. Aj na tom trváte?
Počas Ivetkinho života sme spolu zašli na večeru, niekedy na obed aj s Arturom, alebo sme boli na koncerte. Ivetku som doprevádzal na mnohých vystúpeniach. Považoval som to vtedy za správne, bol som jej partnerom a bol som jej po ruke. Po jej smrti to pre mňa stratilo akýkoľvek zmysel. Ja som nikdy nenavštevoval sám reštaurácie, nevyhľadával som veľkú spoločnosť. Tým, že Ivetka odišla, pre mňa skončil spoločenský život.
Ak by sa v budúcnosti mal natočiť ďalší film o kariére Ivety Bartošovej, na čom by ste trvali, aby tam odznelo? Aby bol film podľa vás naozaj pravdivý?
Keď boli za mnou tvorcovia tohto filmu, predbežne sme hovorili, že by malo prísť aj pokračovanie až do toho tragického dňa, 29. apríla 2014. Požiadal som ich, nech to je vierohodné, aby to Ivetke nejaký spôsobom neublížilo. Aby to nebolo príliš bulvárne, ale aby sa snímka opierala o ozajstné skutočnosti. Nech z toho Ivetka vyjde taká, aká naozaj bola – citlivá, skromná žena, ktorá žila normálny život. Ktorá nielenže vedela spievať, ale sa starala o syna, o domácnosť. Lebo ja som ju takú zažil. Mám doma množstvo fotiek a videí, ktoré sme si doma natáčali a ktoré verejnosť nikdy nevidela. Bol by som nerád, aby z toho vyšla ako ženská, ktorá sa utápala v alkohole, liekoch a podobne.
Prepáčte, ale chcete povedať, že nemala problémy s alkoholom? A že nebrala lieky, ktoré ju utlmovali a novinári si to vymýšľali?
Ja vám rozumiem, na čo narážate, ale viete čo? Ja som s Ivetkou vystupoval pre TV Pětka. Myslím si, že ak máte o niekom pochybnosti, môžete ho vyzvať, aby sa podrobil nejakému testu na alkohol. A to sa nikdy nestalo. Keď napríklad Ivetka zle artikulovala, tak to všetci prisudzovali tomu, že berie lieky alebo eventuálne alkohol.
A čím to teda podľa vás bolo?
To je všetko – jedna pani povedala...
Ale práve v zázname z TV Pětka vám Iveta s ťažkou artikuláciou vyčíta napríklad to, že ste na ňu zlý...
Prosím vás, keď som sa s Ivetkou zoznámil po jej rozchode s Talianom Domenicom Martuccim, tak skutočne mala problémy s alkoholom. Samozrejme som jej chcel pomôcť. Lenže ona do nemocnice ísť v žiadnom prípade nechcela. V roku 2007 bola tri mesiace na liečení v psychiatrickej liečebni v Kroměríži, no odišla odtiaľ. V roku 2011 ušla po dvoch dňoch zo psychiatrie v pražskej nemocnici. Takže som vedel, že tadiaľto cesta nevedie, že do nemocnice ju nedostanem, pretože aj tak by o chvíľu podpísala reverz. Tak som zvolil iné riešenie – alkohol ako taký som jej zakazoval. Nevravím, že som alkohol u nej úplne odbúral. Docielil som však to, že som ju previedol z tvrdého alkoholu, na ktorý bola zvyknutá, na víno. Z vína sme neskôr prešli na vínne striky, potom na pohár piva a takýmto znižovaním dávok som sa snažil odbúrať jej závislosť. A to sa nám darilo.
