Púčik, Tunega a Tesár sa v nedeľu stali nositeľmi Rádu Ľudovíta Štúra 1. triedy. Ide o členov hnutia Biela légia, ktoré vzniklo v roku 1947. Podľa jedných malo ísť o neformálne, nenásilné hnutie odporu voči komunistickému štátnemu teroru, podľa iných o ľudákov spojených s Tisovým režimom. Hnutie pôsobilo na Slovensku a v Rakúsku. V januári 1949 prostredníctvom ŠtB a jej agentov prebehlo veľké zatýkanie, po ktorom odsúdili aj Púčika, Tesára a Tunegu na doživotný trest odňatia slobody. Známy prokurátor Anton Rašla potom odvolaním dosiahol trest smrti.
Prezidentka Zuzana Čaputová ich vyznamenala preto, že bojovali proti komunistickému režimu. „Stali sa ústrednými postavami protikomunsitického odboja v čase, keď režim siahal po najtvrdších represiách. Cieľom bojovej skupiny Biela légia bolo získvať informácie o činnosti komunistickej strany, odhaľovať jej skutočné mocenské ciele,“ zdôvodnili pri vyznamenaní.
Tomuto rozhodnutiu však nerozumie historik Adam Šumichrast, ktorý tvrdí, že keď niekto bojoval proti komunistickému režimu, demokrata to z neho ešte nerobí. „Spomínaní odbojári pôsobili v štruktúrach ľudáckeho režimu, ktorého ideológiou boli ovplyvnení. Všetci traja absolvovali Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže,“ napísal Šumichrast pre Pravdu. Problémom je, že Tunega s Púčikom počas SNP pôsobili aj ako tzv. hlásky spravodajského oddelenia Hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže, čiže fakticky dodávali Nemcom informácie. „Nakoniec, západné mocnosti ľudáckych politických exulantov vnímali primárne ako bývalých Hitlerových spojencov,“ dodal Šumichrast.
