Aneta Pažická - Je to najlepší človek v mojom živote
Aneta sa so svojím partnerom zoznámila pred siedmimi rokmi, mala vtedy len pätnásť. „Hokej ma zaujímal aj predtým, ale iba ako bežného fanúšika. Ocino aj hrával, takže to, že sa u nás pozerali zápasy, bolo prirodzené.“
Sama v cudzom svete
Dnes už tento šport vníma inak. „Myslím si, že to tak má každá hokejová partnerka, proste hokejom žijem každý deň.“ Život po boku úspešného hokejistu má vraj veľa výhod, ale aj mínusov. „Môžem vidieť veľa krajín, hokej nám dal mnoho dobrých priateľov. Mínusy sú najmä tie, že sme stále bez rodiny a odkázaní len jeden na druhého,“ hovorí jemná brunetka.
Hokeju musela zatiaľ obetovať svoju kariéru. „Vyšla som zo strednej školy a Robko práve odchádzal do Ameriky. Bola to otázka nášho vzťahu, či spolu chceme byť alebo sa budem venovať svojim veciam. Rozhodla som sa odísť s ním.“ Mladý párik sa usadil v Providence. „Bola to neskutočná jazda, lebo sme boli skvelá partia Slovákov a Čechov, sú to najkrajšie hokejové spomienky.“
Aneta mala devätnásť rokov a na svojich pleciach celú domácnosť. „Nevedela som variť, lebo dovtedy som žila s rodičmi. Toto bola úplná škola života. Starala som sa o všetko, lebo sme boli odkázaní sami na seba. Bola to veľká skúška, ale teraz som za to veľmi vďačná,“ spomína. Najťažší bol pre ňu asi fakt, že bola v cudzej krajine väčšinu dní sama.
„Uvedomila som si, že som sama a nemôžem ísť len tak domov a to, že nemám pri sebe rodinu. Robko mal veľmi veľa hokejových povinností, ktoré mu zaberali veľa času. Bála som sa tam aj chodiť po ulici, mladé dievča vo veľkom svete. Prvý mesiac som si poplakala, pohltili ma emócie, potom som si zvykla.“ Okrem Ameriky spolu dvojica žila aj vo Švédsku. „Bola tam veľká zima, ale veľmi sa nám tam páčilo. Švédi majú takú našu mentalitu, sú nám bližší.“
Verí v úspech
Róbert je podľa Anety skvelý človek. „Má veľké srdce, keď môže, vždy každému pomôže, nikdy by nikomu neublížil. Je to najlepší človek v mojom živote. Občas je tvrdohlavý, aj keď vo finále si dá poradiť, to ma niekedy vytáča, asi ako každú ženu,“ smeje sa. Úspešný hokejista je vraj aj veľmi dobrý kuchár. „Nevarí síce často, ale ak, tak to stojí za to. Jeho špecialitou sú rizotá.“ Akým jedlom spraví svojmu priateľovi najväčšiu radosť ona?
„Hovorí, že mu odo mňa chutí všetko, ale radosť mu určite urobím nejakou dobrou klasikou, asi sviečkovou.“ Pri dobrom jedle spolu doma rozoberajú aj zápasy. „Samozrejme, nie do detailov, lebo napríklad po prehratom zápase nechá všetky negatívne emócie na štadióne a nikdy nepríde domov so zlou náladou.“ Aneta každý hokejový súboj intenzívne prežíva.
„Každý zápas má neopakovateľné emócie, či už dopadne výhrou alebo prehrou. Nedá sa to opísať, keď niekoho na tom ľade máte.“ Občas svojho priateľa aj skritizuje. „Je dôležité povedať aj úprimnú kritiku, nielen samú chválu,“ myslí si. S partiou kamarátov je momentálne vo Fínsku. „Budeme tu asi desať dní, aby sme videli čo najviac zápasov. Našim veľmi držím palce a verím, že po úspešnej olympiáde môžu byť skvelí aj na majstrovstvách.“
Aneta Rybár - Láska zo strednej
„Spoznali sme sa ešte ako tínedžeri, keď Patrik prišiel po sezóne na Slovane späť domov a zavítal na kurty, kde som hrala tenis. Napriek tomu, že pochádzame obaja zo Skalice a niektorí moji spolužiaci s ním hrávali, nevedela som, že aj on sa venuje hokeju. Prezradilo ho však prvé rande, keď inicioval stretnutie na kolieskových korčuliach a bolo hneď zrejmé, že sa na nich cíti ďaleko istejšie ako ja,“ začína svoje rozprávanie Patrikova manželka Aneta.
Podporujú sa navzájom
Vraj nie je typická hokejová manželka, ktorá svoju kariéru obetuje hokeju. „Od ukončenia štúdia sa venujem korporátnemu bankovníctvu, teda zastrešujem požiadavky veľkých spoločností na Slovensku, ktoré pôsobia v rozličných odvetviach priemyslu. Patrik vníma, že ma táto práca baví a napĺňa, a tak, ako sa ho ja snažím podporovať v jeho práci, on podporuje mňa. Hoci ho počas jeho pôsobenia v zahraničí nesprevádzam na sto percent, vždy sa snažíme nastaviť si naše fungovanie cez sezónu tak, aby sme mohli byť čo najviac spolu. Máme v podstate dve domácnosti, medzi ktorými lietam,“ vysvetľuje.
Manželka nášho vynikajúceho brankára sleduje pozorne jeho výkony v rôznych kluboch a ligách. „Viem, ako svedomito sa pripravuje, aj ako sústredene nastupuje do každého zápasu. Pozícia brankára je iná ako hráčska, chytať môže len jeden. Za posledné štyri roky pôsobil v troch kluboch a vždy musel o svoje miesto zabojovať. Nebolo to inak ani na olympiáde. Po tom, čo vychytal posledný nájazd, som sa rozplakala od radosti. Podobne emotívny bol aj posledný zápas o bronz. Všetci sme sa neskutočne tešili, že sa to chlapcom podarilo. Čakala som, kedy Patrik zavolá, aby som mu mohla zablahoželať a všetku radosť aspoň chvíľu prežívať s ním. Ozval sa hneď z kabíny, s medailou na krku, a než som mu stihla zablahoželať, spýtal sa, ako sa mám ja a aký som mala deň. To je celý on, najprv myslí na tých, ktorých má rád, až potom sa pozerá na seba. Vnímam ho ako veľmi dobrosrdečného človeka, ktorý sa najviac teší, keď môže urobiť radosť iným.“
Miluje gumenné cukríky
Obľúbené jedlo, ktoré by si želal po dobrom výkone, vraj nemá. „Keď som s ním, uvarím niečo tradičnejšie, aby som mu aspoň trocha pripomenula domov. Je však niečo, čo ho poteší možno viac ako jedlo – gumenné cukríky. Má jeden obľúbený druh, ktorý už na Slovensku prestali predávať, a tak si ho objednáva zo zahraničia,“ smeje sa. Patrik bol vyhlásený za najlepšieho brankára ostatnej zimnej olympiády. „Možno aj vďaka tomu má viacero ponúk pre budúcoročné angažmány, ako to bývalo po minulé roky.“ Teraz sa však musí sústrediť na MS. Aneta by chcela určite vidieť nejaký zápas priamo vo Fínsku. „Každý by si prial, aby sa chlapcom podarilo nadviazať na úspech z OH.“
