Šarhovské povinnosti
Ako spomína Ján Kúkel, najstarší záznam o katovi je z roku 1434 v komornej knihe. „Poznáme ho pod menom majster Andre Hohar. Katov však označovali aj ako freymanov, carnifexov, zuchtingerov či hóhérov.“ Kat mal okrem mučenia a popravovania mnoho ďalších úloh. Z konca 17. storočia sa v archíve zachovala listina, v podstate pracovná zmluva, ktorá stanovuje, čo všetko kat musí vykonávať a koľko za to dostane zaplatené. Medzi jeho povinnosti patrilo napríklad kúrenie v radnici, čistenie mestských toaliet, či dokonca naprávanie údov, keďže dobre poznal ľudské telo.
„Odchytával tiež túlavé zvieratá v meste a prilepšoval si predajom ich koží. Život kata nebol jednoduchý, keďže sa musel strániť ostatných mešťanov. V kostole napríklad sedel mimo,“ opisuje Ján Kúkel dôvod, prečo mala Bratislava problém zohnať dobrého kata, ktorý by na pozícii vydržal dlhšie, než zopár rokov. Kat smel bývať len na kraji mesta. Spočiatku býval na radnici, potom v dome na Baštovej ulici. Časom sa však presťahoval ešte ďalej, až nakoniec v roku 1807 skončil v katovskom dome na pomedzí dnešnej Mýtnej ulice a Račianskeho mýta. Z domu kata sa pre jeho prácu šarhu šíril často zápach i hluk.
Rodinné remeslo
Práve do začiatku 19. storočia je zasadený príbeh Márie Spindlerovej. Narodila sa v roku 1806 v Trnave, kde jej otec Franz Koczourek pôsobil ako kat. Neskôr ho remeslo zaviedlo do Bratislavy. „Franz nemal jednoduchú povahu a jeho manželka Mariana i deti si s ním čosi vytrpeli,“ dozvedáme sa z úradných zápisov.
„Nakoniec v roku 1820 odišiel robiť kata do Brna a mesto Bratislava hľadalo náhradníka. Iniciatívy sa chopila jeho manželka. Tá si vyhliadla jedného z vojakov alexandrovského regimentu za manžela svojej 15-ročnej dcéry Márie.“ Bol to Jozef Hennel, ktorý takto získal nielen mladú nevestu, ale aj šikovnú svokru, ktorá ho vyplatila z vojenskej služby i zaučila do remesla. „O tomto katovi vieme málo, bol však zručným katom a mesto mu vydalo aj certifikát o jeho zručnostiach,“ objasňuje Ján Kúkel. Jozef s Máriou mali štyri deti, ich manželstvo sa však náhle skončilo Jozefovou smrťou v roku 1832.
Kat v sukni?
„Vtedy Mária požiadala, aby jej bolo udelené právo zastávať pozíciu kata s tým, že bude mať na náročné práce pomocníka,“ vysvetľuje neobvyklú situáciu archivár. „V tomto období sa už popravovalo len výnimočne, preto mal kat menej práce.“ Nakoniec sa však katom stal Franz Spindler, ktorý dovtedy pracoval ako pomocník u Máriinho otca. Sľúbil, že sa postará o jej štyri deti, a mestu sa preukázal dokladmi o svojej šikovnosti. Osud však nešťastne zasiahol do života Márie opäť, keď jej druhý manžel zomrel na týfus v roku 1847. Mária sa nevzdávala a opäť chcela pôsobiť sama na katovskej pozícii. Keďže sa však v nasledujúcom roku zmenila mestská samospráva, kat už nebol potrebný. Ako posledný z jej rodu pôsobil ako kat jej syn Augustín Spindler. Bol zrejme katom v Bratislavskej župe.
