Informovala o tom agentúra DPA. Vzhľadom na najhoršiu hospodársku a finančnú krízu v dejinách Libanonu, ktorá trvá už viac ako dva roky, najmä mnohí mladší voliči dúfajú vo víťazstvo kandidátov kritických voči súčasnej vláde. O novom zložení 128 kresiel v jednokomorovom parlamente môžu rozhodnúť takmer štyri milióny voličov.
Približne tri štvrtiny obyvateľov Libanonu podľa OSN v súčasnosti žije pod hranicou chudoby. Mnohé domácnosti majú elektrinu len na niekoľko hodín denne. V súvislosti s vojnou na Ukrajine vzrástli obavy z nedostatku základných potravín, predovšetkým chleba.
Šance na zásadnú politickú zmenu sú však pre volebný systém považované za mizivé, konštatuje DPA. Mnohí pozorovatelia očakávajú, že šiitskému Hizballáhu, ktorý je spojencom Iránu, sa podarí upevniť svoje pozície. Nie je jasné, aký vplyv bude mať krok najvýznamnejšieho sunnitského politika, expremiéra Saada Harírího, ktorý v januári prekvapivo oznámil, že vo voľbách nebude kandidovať.
Počet opozičných kandidátov je vyšší ako v predchádzajúcich voľbách. Mnohí sa zúčastnili na masových protivládnych demonštráciách, ktoré sa konali v roku 2019.
Špecifikom libanonského parlamentu je konfesijné rozdelenie, ktoré je dôsledkom etnickej a náboženskej rozmanitosti libanonského obyvateľstva. Každá skupina tak má v parlamente vymedzený počet mandátov.
Konfesijné rozdelenie sa uplatňuje aj v iných oblastiach. Hlavou štátu je vždy kresťan, predsedom vlády sunnita a šéfom parlamentu šiita. Kritici tvrdia, že najdôležitejšie rozhodnutia robia lídri mimo parlamentu.
