- Fínsko spolu so susedným Švédskom zachovávalo vojenskú neutralitu dlhé desaťročia. Ruská invázia na Ukrajinu 24. februára ale priniesla dramatický obrat, zvlášť pre Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa hranicu dlhú takmer 1300 kilometrov a má z minulého storočia skúsenosti so sovietskou inváziou. Kým v uplynulých 20 rokoch podporovalo európsku integráciu v oblasti obrany asi 20 až 30 percent Fínov, teraz ich je za vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie podľa médií celých 70 percent. Ruská ofenzíva prinútila Fínsko spoločne so Švédskom k úvahám, či by svoju dlhodobú vojenskú neutralitu nemali prehodnotiť.
-Diskusiu o tom, ako posilniť bezpečnostnú situáciu krajiny v reakcii na vojenské hrozby, začali fínski politici už vlani v decembri. Teraz vo Fínsku prevláda pocit, že vzhľadom na agresivitu a nepredvídateľnosť Ruska môže bezpečnosť zabezpečiť len článok Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Fínsky parlament začal debatu o potenciálnom členstve krajiny v NATO v polovici apríla, v uplynulom týždni konštatoval obranný výbor fínskeho parlamentu, že členstvo Fínska v NATO je "najlepšou zárukou národnej bezpečnosti". Dnes prezident a premiérka oznámili, že krajina požiada o členstvo v aliancii. V najbližších dňoch by mal rozhodnutie ešte schváliť fínsky parlament, ale tento krok je považovaný za formalitu.
- Fínsko má neblahé historické skúsenosti s ruskou inváziou. Po fínskej vojne roku 1809 postúpilo Švédsko prevažnú časť fínskojazyčných oblastí ruskému impériu, ktoré na nich vytvorilo autonómne Fínske veľkokniežatstvo. Fínsko vyhlásilo nezávislosť od Ruska po boľševickej revolúcii v roku 1917. V roku 1939 vpadli do Fínska sovietske jednotky a začala takzvaná zimná vojna. Konflikt sa skončil po troch mesiacoch. Pre Fínsko znamenal územné straty, na rozdiel od Moskvou anektovaných pobaltských republík však zostalo suverénnym štátom. Napätie medzi oboma krajinami vyústilo v rokoch 1941-1944 do takzvanej pokračovacej vojny, ktorá sa skončila prímerím.
