Máme technológiu, ktorou môžeme vypestovať potraviny a zároveň pomôcť našej planéte. Fínski vedci zistili, že laboratórne pestovanie mäsa a hmyzu môže v budúcnosti výrazne ušetriť vodu a obmedziť emisie uhlíka. Tlak na planétu sa tak v porovnaní so súčasnou produkciou potravín môže znížiť až o 80 %.
V ostatných rokoch vedci vyvíjajú množstvo špeciálnych potravín s vysokým obsahom bielkovín a iných výživných látok. Tieto potraviny v porovnaní s bežnými potravinami predstavujú oveľa menšiu záťaž pre planétu a životné prostredie.
Fínski vedci sa v štúdii, zameranej na skúmanie environmentálnych dopadov takýchto potravín, sústredili na tri hlavné oblasti – využívanie vody, pôdy a emisie uhlíka. „Výrazné obmedzenie živočíšnej stravy a zaradenie rastlinných proteínových alternatív a potravín budúcnosti do jedálnička môže výrazne znížiť dopady na životné prostredie v súvislosti s globálnym otepľovaním a využívaním pôdy aj vody,“ uviedla Rachel Mazacová z Helsinskej univerzity.
Podľa výsledkov štúdie uverejnených v časopise Nature Food má požívanie alternatívnych potravín rovnaký vplyv na planétu ako vegetariánska či vegánska strava, no poskytuje komplexnejšiu paletu základných živín. Výroba takýchto potravín bude v budúcnosti závisieť od postupov založených na špičkových technológiách, napríklad pestovaní živočíšnych či rastlinných buniek v laboratórnych bioreaktoroch.
Medzi skúmané potraviny – niektoré z nich zatiaľ len v ranej fáze vývoja – patrili laboratórne vypestované druhy hmyzu a svrčkov, vaječné bielky pochádzajúce z laboratórnych kuracích buniek, hnedé chaluhy, proteínové prášky vyrobené z húb a mikroorganizmov, jedlé riasy a umelo vyrobené mlieko, mäso a bobuľové ovocie.
