"Zistili sme, že celková úroveň depresie a úzkosti rodičov počas pandémie vykazovala známky stability v čase, zaznamenali sme však výraznejšie zmeny v úrovni stresu a úzkosti súvisiacej s pandémiou ochorenia COVID-19. Úzkosť ovplyvnená pandémiou sa začala výrazne znižovať po prvých dvoch vlnách zberu údajov, naopak, stres súvisiaci s ochorením COVID-19 sa časom zvýšil, pričom jeho vrchol sme pozorovali v tretej vlne zberu údajov, na konci roka 2021," vysvetlila spoluautorka štúdie Denisa Fedáková zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Duševné zdravie rodičov v sledovanom období ovplyvňoval príjem a socioekonomický status domácností. "Čím nižšie boli objektívne ukazovatele príjmu a úroveň subjektívneho socioekonomického statusu, tým vyššie boli hodnoty depresie a úzkosti reportovanej rodičmi, ako aj hodnoty úzkosti a stresu súvisiacich s pandémiou COVID-19," doplnila vedkyňa.
V tejto súvislosti tím výskumníkov upozorňuje, že pokiaľ ide o odporúčania na tvorbu sociálnych politík, javí sa byť dôležité venovať zvýšenú pozornosť pocitom a obavám rodičov, pretože úroveň ich mentálneho zdravia klesá, keď je ohrozený ich príjem a finančná situácia domácnosti, ich vlastné bezpečie a bezpečie ich detí. Podľa výskumníkov rodičia sú dôležitými osobami v živote detí a starostlivosť o mentálne zdravie rodičov by mala byť súčasťou sociálnych politík.
