Podľa Marinovej nebola otázka týkajúca sa rozmiestnenia jadrových zbraní alebo otvorenia vojenskej základne NATO vo Fínsku súčasťou rokovaní o členstve medzi Helsinkami a Alianciu. "Nemyslím si ani, že existuje záujem v súvislosti s rozmiestnením jadrových zbraní alebo otvorením základne NATO vo Fínsku," uviedla fínska premiérka.
Podobne sa pritom vyjadrila aj švédska premiérka Magdalena Anderssonová, ktorej krajina rovnako ako Fínsko požiadala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Anderssonová uviedla, že ani Švédsko nechce, aby na jeho území bola stála základňa NATO alebo jadrové zbrane.
Fínsko a Švédsko v stredu oficiálne podali žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie. K tomuto kroku sa tieto severské krajiny rozhodli pristúpiť v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Hoci sa pôvodne očakávalo, že proces ich vstupu do Aliancie bude rýchly, obe krajiny čelia teraz výhradám Turecka, od ktorého potrebujú súhlas, ak sa chcú stať súčasťou organizácie NATO.
Marinová počas návštevy Ríma, kde sa stretla s talianskym premiérom Mariom Draghim, však uviedla, že verí, že problém týkajúci sa tureckých výhrad bude rýchlo vyriešený. "Myslím, že v tomto štádiu je dôležité zostať pokojný, diskutovať s Tureckom a so všetkými ostatnými členskými krajinami, odpovedať na otázky a vysvetliť si všetky nedorozumenia," vyhlásila Marinová.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a švédska premiérka Magdalena Anderssonová sa v priebehu štvrtka vo Washingtone stretnú s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
