Aké sú najväčšie a často i opakované zlyhania na ceste za vysnívanou figúrou, pre Nový Čas Nedeľa porozprávala vyštudovaná biochemička Veronika Hanáková, ktorá sa venuje výživovému poradenstvu.
Pri chudnutí je dobré zveriť sa do rúk odborníkom, ale čo keby som to chcela skúsiť najprv sama? Mám šancu uspieť?
Táto téma je vo všeobecnosti veľmi diskutovaná. Ľudia majú internet, časopisy a svojich známych, ktorí im vedia poradiť, lebo už čo-to s chudnutím absolvovali. Mnohé ženy si na základe toho povedia, že keď niečo zabralo ich kamarátke, musí to aj im. Avšak šance na úspech, že to zaberie aj v ich prípade, sú vždy 50 : 50. Každý organizmus je totiž jedinečný - odlišujeme sa vekom, zdravotným stavom, krvnou skupinou, metabolickým typom, fyzickými aktivitami, psychickým zaťažením. Tých faktorov je viac ako dosť a pokiaľ o tom človek nemá ani poňatia, o to ťažšie je vyznať sa v tom a nakombinovať si vlastný program chudnutia.
Vy ste vyštudovaná biochemička s niekoľkoročnou praxou vo sfére výživového poradenstva. Aké sú tie najväčšie úsmevné mýty na tému chudnutia, s ktorými sa každodenne stretávate?
Ešte stále u ľudí prevládajú informácie, že pokiaľ chcú schudnúť, musia začať veľa cvičiť a menej jesť. Pritom pravý opak je pravdou, hoci nie je veľmi často komunikovaný. Ako príklad môžem uviesť fakt, že 250-kilogramový človek mi schudol na kalorickom príjme nie 800 kilokalórií denne, pretože má dostatok zásobného tuku, ale až na 4 000 kcal, ktoré som ho nútila ujesť. A práve to bol ten štartér, ktorý mu rozbehol metabolizmus. Druhým mýtom je, že keď chcú ľudia schudnúť, radikálne znížia príjem sacharidov a zvýšia si príjem bielkovín. Neuvedomujú si však, že to množstvo bielkovín nie je pre ich organizmus až také prospešné a tuk sa im začne ukladať aj z ich nadbytočného príjmu, keďže telo tie bielkoviny jednoducho nedokáže využiť.
K pomerne obľúbeným laickým taktikám pri redukcii hmotnosti patrí aj rozhodnutie: „Po piatej už nebudem jesť!“ Môže byť aj toto tá cesta?
Nie je to správne, ale zároveň by som to ani nezovšeobecňovala. Vezmite si to tak, že máte kancelárskeho človeka, ktorý veľa pracuje a o piatej sa konečne zastaví, môže si dať večeru so svojou rodinou. Je natoľko ubitý, že už nevládze ísť ani na prechádzku so psom. Dá si normálnu večeru a neskôr už len zeleninu. Iný model nastáva v prípade marketingového riaditeľa, ktorý skončí v práci okolo piatej či šiestej a ešte si ide večer odbehnúť desať kilometrov do lesa alebo do fitka na tréning. Nemôžem mu povedať, aby po piatej nejedol. Je úplne logické, že jeho telo spáli extrémne množstvo kalórií. Vtedy je v poriadku jesť aj o pol desiatej večer, keďže jeho metabolizmus bude stále aktívny. Dohodneme sa však na tom, čo bude jesť a koľko. Iná situácia, samozrejme, nastáva v prípade, keby ste večer už nemali extrémny výdaj energie. Vtedy primárne platí, že medzi jedlom treba mať zachované trojhodinové intervaly. Takže ak chodíte spávať o polnoci, posledné jedlo by ste nemali mať o piatej, ale o deviatej. Odporúčam jesť nejakú formu ľahkých tukov, ktoré žalúdok upokoja a súčasne budú ľahko stráviteľné - napríklad nakrájať si mrkvu s humusom, dať si polievku alebo aspoň za hrsť orieškov.
