Chcel len vodu
Kňaz Peter Maca nám dopodrobna opísal aj to, ako si podebatoval s hercom na fare. „Sú to síce len moje domnienky, no mal som pocit, že mu prišlo vhod, keď som ho po skončení pozval k sebe a on mohol zmiznúť z davu do súkromia fary. Spýtal som sa ho, či nie je unavený, či si nechce oddýchnuť pred cestou do Prahy. Bol rád, pretože, ako povedal, ešte nikdy nebol na našej fare. Poznal len starú, pôvodnú faru. Poprosil som ho, či by sa nepodpísal do kroniky, poukazoval som mu fotografie a iné dokumenty, ktoré máme na fare o jeho dedovi Jozefovi Hollom,“ vymenúva kňaz a vzápätí podotkne:
„Mimochodom, sedel presne tam, kde vy,“ ukázal na stoličku, na ktorej som sedela. „Ponúkol som ho kávou, ale odmietol a chcel radšej obyčajnú vodu. Potešil sa, že sa mohol trochu schladiť, lebo vonku bolo horúco a na fare, za mohutnými múrmi, bolo príjemne chladno. Človek tu aj v lete môže nosiť sveter,“ konštatuje náš hostiteľ a po niekoľký raz zdôrazní, že Josef Abrhám naňho zapôsobil až prehnane skromne. „Rozprával vyslovene potichu. Zaujímavé bolo, že so mnou nehovoril po česky. Keď si dal záležať, rozprával po slovensky. Sem-tam mu do vety preniklo nejaké české slovo, ale bol som prekvapený, akou čistou slovenčinou hovorí, dokonca bez českého prízvuku!“
Hovoril o smrti
Kňaz Maca sa na chvíľu zamyslí, jeho pohľad zostane visieť na stene za nami. Potom s úctou v hlase, zdôrazňujúc vážnosť témy, povie: „Medzi rečou pán Abrhám naznačil, že naňho už dolieha smrť, hoci mal len čosi po sedemdesiatke. Vravel, že už musí niektoré veci vypustiť, už selektuje, čo áno a čo nie. Pripomenul som mu, že veď nie je taký starý. Jeho dedo mal 33 rokov, keď zomrel, a čo všetko za svoj krátky vek vykonal! Čítal som mu z jednej knižky, ktorá vyšla pri príležitosti storočnice úmrtia Jozefa Hollého. V archíve som dohľadal, čo Hollý napísal o smrti v istom denníku. Sám sebe si kladie otázku, čo je vlastne smrť: ,Je to prerušenie činnosti srdca? Prerušenie mozgovej činnosti? Kiež Pánboh nám dá na to odpoveď!‘ Bolo to zvláštne, veď ktorý tridsiatnik uvažuje nad smrťou? Túto Hollého úvahu som oskenoval a vložil do knihy. Keď si to pán Abrhám prečítal, povedal, že aj on by si vedel predstaviť, ako by mohla vyzerať jeho smrť – keby sa zbavil všetkého, povinností a starostí, čo má... Že ideálna smrť podľa neho je, keby mohol len tak zaspať pri nejakom sne a z toho sna sa neprebudiť.“
S kňazom, ktorý s nevídanou láskavosťou spomína dodnes na vzácneho hosťa, sme si vymenili tiché pohľady. Nebolo viac čo dodať. To, s akým snom odchádzal Josef Abrhám z tohto sveta, sa nedozvieme. Isté je jedno - zbavil sa všetkých svetských povinností. A ak existuje nebo, tak v ňom už zrejme premýšľa nad nejakou imaginárnou, nebeskou hereckou rolou. Ktovie, možno práve v týchto chvíľach bavia divákov v amfiteátri rajskej záhrady spolu s milovanou manželkou Libuškou. Hádam im je tam spolu tak dobre, ako sa herec cítil v Moravskom Lieskovom, keď do kroniky pri svojom odchode z obce v roku 2012 napísal: „Máte to tu krásne, želám vám všetko dobré. Váš Josef Abrhám.“
