Uviedol to pre TASR slovenský europoslanec Miroslav Radačovský. Primárnym cieľom podujatia podľa neho bolo dosiahnutie hlbšej politickej integrácie zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ. "V uznesení Európskeho parlamentu (EP) sa konštatuje, že v nadväznosti na výsledky konferencie sa má aktivovať postup revízie zmlúv stanovený v článku 48 Zmluvy o EÚ, a vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby začal v súlade s tým potrebný postup," poznamenal.
Upozornil, že Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko Rumunsko, Slovinsko a Švédsko k takémuto postupu zaujali negatívny prístup. Radačovský dodal, že EÚ podľa uvedených štátov nemá na takýto postup mandát, keďže by išlo o odklon od zakladateľských zmlúv a porušil by sa i princíp proporcionality a subsidiarity.
"V tomto smere cieľ konferencie zaostal za výsledkom. Zjednodušene povedané, otvorením článku 48 a možným zrušením jednomyseľnosti v Rade EÚ sa EÚ naopak vzdiali občanom," skonštatoval europoslanec. Konferencia o budúcnosti Európy však podľa neho priniesla aj pozitíva. Poukázal na to, že sa na nej zúčastnili prevažne mladí ľudia, ktorí túžia byť v EÚ.
V záveroch konferencie sa podľa Radačovského prikladá malý význam vyrovnávaniu sa ekonomicky zaostávajúcich štátov s tými rozvinutejšími, a to aj v životnej úrovni, úrovni vzdelávania či dôchodkovom a sociálnom zabezpečení. Taktiež je podľa neho nereálne očakávať, že jednotlivé štáty sa vzdajú práva veta v oblastiach, kde sa v súčasnosti vyžaduje súhlas všetkých členských štátov - i keď by to bolo "snom Francúzska, ktoré ako keby začalo plniť úlohu akéhosi lídra a zjednocovateľa v EÚ".
Občania členských štátov EÚ mali od mája 2021 do mája 2022 možnosť vyjadriť sa k fungovaniu EÚ a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec v apríli tohto roka prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa budú zaoberať Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia.
