My sme sa rozhodli konfrontovať rôzne generácie a zistiť, aký je ich pohľad na nakrúcanie a vzájomný rešpekt. Rozprávali sme sa s Františkom Kovárom (75) a Dávidom Uzovsákom (31) z jojkárskeho seriálu Nemocnica.
František Kovár
Mali sme väčší rešpekt
Máte občas chuť na pľaci či v šatni fungovať ako učiteľ mladšej generácie?
Keďže som bol dlho učiteľom najprv poézie, potom herectva na VŠMU, tak viem cítiť, kedy to môj partner potrebuje. Dávid Uzsák je mimoriadne talentovaný a príjemný kolega. Vlastne, my sa, pretože je to o vzájomnej komunikácii, dopĺňame a niekedy je to aj v takej mimoslovnej podobe. Opakujeme si dialóg a vzájomne si ho vylepšujeme, a vtedy sa vlastne tá rada dostane okamžite do reálu.
Cítite, že mladí sa od vás chcú učiť?
Cítim predovšetkým vo vzťahu od nich ku mne, že majú prirodzený, láskavý rešpekt a vzájomne si vychádzame v ústrety.
V čom je základný rozdiel pri natáčaní v porovnaní s tým, keď ste začínali vy?
Je to veľká zmena predovšetkým v rýchlosti, počte obrazov. Kedysi sme televízne inscenácie skúšali ako divadelné predstavenia. Mali sme čas na to, že sme natočili takzvanú „kukačkovú“, ktorú nám premietli a režisér nám hovoril, čo treba vylepšiť. Respektíve, sám som si korigoval svoju postavu. A veľa vecí sme opakovali kvôli zlyhávaniu techniky.
Ako na pľaci funguje komunikácia medzi legendami a novou generácia? Čo si o spolupráci s Františkom Kovárom myslí jeho mladší kolega Dávid Uzsák? To a oveľa viac sa dočítate v Novom Čas Víkend.
