TASR prevzala správu z rakúskej stanice ORF. "Dvadsaťsedem (členských) krajín EÚ by mohlo pred začiatkom pravidelných zasadnutí dve až tri hodiny rokovať s predstaviteľmi štátov západného Balkánu alebo Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska," uviedol šéf rakúskej diplomacie. Takýto scenár by podľa jeho slov "bol jednou z možností", ako by sa uvedené krajiny mohli zúčastňovať na stretnutiach členských štátov EÚ.
Tieto krajiny "by boli takto zapojené do (riešenia) konkrétnych otázok, ale rozhodnutia by v konečnom dôsledku prijímali štáty EÚ", povedal Schallenberg. Zdôraznil však, že v prípade Ukrajiny Únia nepredložila žiaden "prísľub prístupu". "Vstup Ukrajiny do EÚ - ak by k nemu vôbec došlo - by bol beztak veľmi, veľmi vzdialený," konštatoval.
EÚ však musí podľa Schallenberga Kyjevu jasne zdôrazniť, že Ukrajina je "súčasťou európskeho životného štýlu a je ukotvená v našom hodnotovom systéme". Podľa jeho slov však nemusí byť štatút kandidátskej krajiny "jediným riešením" ukrajinských prístupových ambícií.
Schallenberg naproti tomu žiada konkrétne kroky, čo sa týka budúceho vstupu krajín západného Balkánu do Únie, ktorý sa podľa neho musí v každom prípade zrealizovať. "Tým šiestim krajinám sme to jednoznačne sľúbili," zdôraznil.
EÚ by preto podľa jeho slov mala už v júni konečne rozhodnúť o začatí prístupových rozhovorov s Albánskom a Severným Macedónskom. Takýto krok však zatiaľ blokuje Bulharsko.
"Bosna a Hercegovina tiež potrebuje v strednodobom horizonte perspektívu (vstupu do EÚ) a ľudia z Kosova musia mať možnosť cestovať do EÚ bez víz," požaduje Schallenberg, podľa ktorého sa nedá sa vylúčiť, že šéf Kremľa Putin sa pokúsi destabilizovať aj západný Balkán.
