Dôvodom sú niektoré jeho problematické činy vrátane bombardovania Mladej Boleslavi tesne po druhej svetovej vojne alebo podiel na krvavom potlačení protestov v Maďarsku. Konev sa ako vojvodca zúčastnil na oslobodení Prahy, časti Poľska, Sliezska a Saska spod nacistickej okupácie. Viedol však tiež potlačenie protisovietskeho povstania v Maďarsku v roku 1956, keď zomreli tisícky civilistov. V rokoch 1961-62 pôsobil v Berlíne, kde vtedy došlo k výstavbe Berlínskeho múru.
Podľa pražského primátora Zdeňka Hřiba vyšli postupom času najavo skutočnosti, pre ktoré podľa neho nebol Konev čestným človekom. "Preto nemôže byť ani čestným občanom," vyhlásil Hřib, ktorého cituje spravodajský webový portál iDNES.cz. Za odobratie čestného občianstva Konevovi zahlasovali 9. mája členovia mestskej rady, ich zámer teraz schválili aj zastupitelia. "Zastával vyhranené ideologické postoje; nesúhlasil napríklad s rozhodnutím Nikitu Chruščova kritizovať Stalinove zločiny a odsúdiť kult jeho osobnosti. V reakcii na demokratizačné snahy zamýšľal vojensky zasiahnuť v októbri 1956 aj v Poľsku," píše sa v dokumente, ktorý vo štvrtok schválili zastupitelia českej metropoly.
Konev sa stal čestným občanom Prahy 6. júna 1945. Udelenie čestného občianstva je však podľa vyjadrenia pražského magistrátu nutné vnímať v dobovom kontexte a s ohľadom na ďalší historický vývoj v bývalom Česko-Slovensku, keď bol oficiálne povolený jediný výklad udalostí a niektoré fakty boli potláčané či zamlčované. Medzi nimi bolo napríklad to, že vojsko vedené Konevom prišlo do Prahy až po uzavretí dohody medzi pražskými povstalcami a vedením nemeckej nacistickej posádky o odchode z mesta. Konev tiež rozhodol o bombardovaní Mladej Boleslavi 9. mája 1945, teda deň po konci vojny. Zomrelo vtedy 148 miestnych obyvateľov vrátane detí.
Otázkou osoby Koneva a jeho života sa pražský magistrát, ako aj niektoré radnice zaoberajú už niekoľko uplynulých rokov. Praha 6 nechala predvlani odstrániť jeho sochu z Námestia Interbrigády v štvrti Bubeneč a žižkovská radnica chce premenovať Konevovu ulicu po Karlovi Hartigovi, prvom starostovi štvrti Žižkov.
