Ak to poruší s vedomím, že môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za spôsobenú škodu. "Verejnými prostriedkami sa pritom rozumejú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy. Sú nimi aj finančné prostriedky Európskej únie," uviedli poslanci.
Poslanci poukázali na problém, keď sa na správe majetku podieľajú viacerí funkcionári. Navrhujú, aby za škodu zodpovedal ten verejný funkcionár, ktorý vykonal právny úkon, na základe ktorého sa nakladanie s verejným majetkom stáva platným, čiže tzv. finálny právny úkon. "Ostatní verejní činitelia sú zodpovední za škodu vtedy, ak vykonali právny úkon, ktorý bol podmienkou vykonania tzv. finálneho právneho úkonu," uviedli.
Uplatniť nárok na náhradu škody by mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou má byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. "Za takéto rozhodnutie sa považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu," uviedli predkladatelia. Iniciovať konanie by sa malo z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor.
Návrh hovorí aj o možnosti poistiť sa pre "predmetný typ zodpovednosti za škodu". Na uplatnenie práva na náhradu škody by chceli poslanci zakotviť desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu.
Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. januára 2023.
