Mužstvo, nad ktorým počas turnaja viacerí lámali palicu, napokon siahalo na senzačný postup do boja o medailu. V rozhovore prezradil, že najmladší výber na turnaji má obrovský potenciál do budúcnosti a rád bude aj naďalej jeho súčasťou!
Veľmi bolí prehra s Fínskom, pretože duel ste mali famózne rozbehnutý, viedli ste 2:0…
- Áno, veľmi to mrzí, ale nemáme sa za čo hanbiť! Nastúpili sme do zápasu presne tak, ako sme si v kabíne povedali. Chceli sme streliť prvý gól, hrať aktívne. Viedli sme 2:0, škoda gólu do šatne na konci prvej tretiny. Ale ukázali sme obrovské srdce a som hrdý na celý tím, aký predviedol výkon proti top favoritovi.
Čo rozhodlo, že severania otočili duel?
- Viac skúseností. Máme na turnaji najmladší tím, vekový priemer pod 25 rokov. Naopak, Fíni tu majú okolo desať hráčov z NHL, sú vyzretejší a tú chybu jednoducho už v závere neurobili. Mali sme tam aj tak šancu, Juro Slafkovský mohol vyrovnať, ale trafil žŕdku.
Na turnaji sme mali takmer desať debutantov, troch mladíkov - Sýkoru, Nemca a Slafkovského. Je toto mužstvo budúcnosti?
- Určite áno! Mali sme najmladší výber a veľa ľudí nás pred turnajom vopred odpisovalo. Ale urobili sme štvrťfinále, v ktorom sme boli vyrovnaným súperom silným Fínom a boli sme blízko k senzačnému postupu do semifinále. O pár rokov budú títo chalani lídrami vo svojich kluboch a potom aj zákonite v reprezentácii. Pevne verím, že ešte budem aj ja súčasťou tohto mužstva.
Cítili ste naozaj obrovskú súdržnosť v kabíne?
- Samozrejme. My musíme hrať ako tím. Nemali sme veľké hviezdy, takže sme to museli nahradiť bojovnosťou. Všetci sme sa zomkli, makali sme spoločne. Aj preto som prišiel pomôcť, aby som odovzdal mladším svoje skúseností a bol pre nich oporou.
Mal by kanadský kouč Craig Ramsay ešte pokračovať na lavičke slovenského výberu?
- Jeho príchod priniesol, čo tu roky nebolo. Dal našej hre systém, ktorý vštepuje mladým hráčom, tak sa hrá moderný hokej. My sme Slováci, samozrejme, že si k tomu pridáme aj svoje prvky, ale musím povedať, že fanúšikom sa naša hra pod jeho vedením určite páči.
Boli ste prvý raz kapitánom Slovenska. Čo vám dalo céčko na hrudi?
- Osobne z hernej stránky si nemyslím, že som s céčkom hral nejako inak. Ale snažil som sa byť na ľade i mimo neho lídrom, byť zodpovedný a nápomocný vo všetkom.