"Ďalšími faktormi, ktoré pomohli podnikom prežiť pandémiu, boli nízke úrokové sadzby, no zároveň akási zhovievavosť veriteľov," zhodnotila Štěpánová. V niektorých krajinách boli zmenené zákony o bankrote, aby firmám poskytli väčší priestor na obnovu a zároveň, aby sa predišlo nepriateľským prevzatiam. Išlo napríklad o zvýšenie hraničných súm, ktoré keď sa prekročia, tak má veriteľ právo zakročiť voči omeškanému dlžníkovi. Niektoré krajiny dokonca pozastavili povinnosť vyhlásiť bankrot.
Aj napriek tomu sa však mnohé krajiny kolapsom podnikov nevyhli. Napríklad Poľsko, kde sa zvýšil počet bankrotov o 16 % na 2752 bankrotov a Vietnam s nárastom o desať percent dokonca vlani čelili najväčšiemu počtu bankrotov v histórii. V podobnej situácii sa ocitlo aj Slovensko. Podľa dát Dun & Bradstreet u nás v roku 2021 vzrástol počet kolapsov firiem o 19 percent na 336 spoločností.
Na prvých troch priečkach v percentuálnom náraste bankrotov sa ocitli Ukrajina, a to o 306 %, Kazachstan o 236 % a Dánsko o 49 %. Tento rok podľa analytikov zhorší finančnú situáciu v mnohých spoločnostiach ukončenie vládnej pomoci, ale aj invázia ruských vojsk na Ukrajine.
