Žije v šťastnom partnerskom vzťahu s herečkou Karin Olasovou (37) a je otcom jedenapolročného Oliverka. Okrem toho, že je mladý, ambiciózny a šarmantný, je aj úprimný. Netají sa tým, že prežil nešťastnú lásku, život v sektárskom hnutí Hare Krišna, hádky s rodičmi i rozvod…
Přemysl Boublík: Sympatický herec má za sebou oveľa viac bolestných skúseností, ako by sa vzhľadom na jeho vek mohlo zdať.
Hráte v seriáli Chlapi neplačú. Naozaj neplačú?
Tak to by zaujímalo aj mňa. Myslím si, že väčšina chlapov, ktorých sa to týka, to nikdy neprizná, alebo o tom nehovorí na verejnosti.
Kedy ste si vy naposledy poplakali?
Slzy mi vyhŕknu vždy, keď môjho syna Oliverka niečo vážne trápi a ja mu neviem pomôcť. Naposledy, keď mal hroznú koliku. Tak srdcervúco plakal, až som plakal spolu s ním…
V seriáli hráte postavu Gabriela. Je to síce dobráčisko, ale robí aj podrazy. Vnímate to tak?
Každý má aj svoju temnú stránku a Gabrielova sa prejavuje len za istých okolností. Túži veľmi po rodine a kvôli Paule je ochotný urobiť čokoľvek. Bavilo ma, že u Gabriela sa začali vynárať skryté motívy. Zrazu postava dostala iný rozmer a ja som si to užíval.
Ako sa bude jeho vzťah s Paulou odvíjať?
Gabriel prekročí určitú zdravú hranicu v nátlaku na Paulu. Až chorobne ju túži vlastniť…
Pocítili ste niekedy podobnú túžbu?
Nie, ale ako pubertiak som bol chorobne závislý od svojho prvého dievčaťa. Neviem, či to spôsobila nejaká psycho-fyzická chémia, ktorá medzi nami fungovala, ale keď som bol bez nej, mal som abstinenčné príznaky. Cítil som sa fyzicky veľmi zle. Predstavoval som si s ňou budúcnosť a túžba bola obrovská. Ak sa v mojej blízkosti objavila s iným mužom, začal som sa triasť a potiť.
Ako sa ten vzťah skončil?
Rozchod som tak ťažko niesol, že som pojedol nejaké tabletky. Chcel som dokázať, ako veľmi ju milujem, a že bez nej sa mi nechce žiť. Nič sa mi našťastie nestalo, len som veľmi dlho spal. Bola to hlúposť, ale asi veľa mladých chlapcov podobne prežíva svoje prvé sklamanie v láske.
Seriálový Gabriel na Paulu žiarli. Ste aj vy žiarlivý?
Karinka je mi absolútne odovzdaná a ja nemám dôvod žiarliť. Možno iba na hlúposti, keď na niekom obdivuje vlastnosť, ktorú ja nemám. Ide skôr o túžbu byť pre ňu najlepší. A myslím si, že ona to cíti rovnako.
Takže ani Karin nežiarli, hoci ste od nej o šesť rokov mladší?
Zo začiatku som si aj myslel, že žiarli, ale potom som pochopil, že ma len vystríhala pred niektorými ľuďmi, pretože má dobrú intuíciu. A vždy sa to aj neskôr potvrdilo. S vekom to nemá nič spoločné.
Na začiatku tohto roku ste vraj mali problém s prácou, a teda aj s peniazmi. Je to už lepšie?
Mal som problémy s Občianskym združením Sonet, ktoré vediem v spolupráci s režisérom Robom Matyusom a dramaturgičkou Jankou Liptákovou. Mojou vinou sme nedostali minulý rok dotáciu z ministerstva kultúry na projekty. Dosť zle som to prežíval, pretože niektoré veci som zafinancoval z vlastného vrecka. Musel som vyplatiť ľudí za prácu, keďže sme vyrobili dve Dobšinského rozprávky v spolupráci s Malou scénou STU, ktoré sa hrajú dodnes. Nie som obchodník a nikoho nezdieram, takže radšej dám zo svojho. Ale nevzdávam sa.
V seriáli Chlapi neplačú ste nedávno nakrútili poslednú scénu. Rysuje sa vám už ďalšia televízna práca?
Nie, ale zatiaľ vždy práca prišla za mnou. Nikdy som o ňu našťastie nemusel prosiť. Pozvali ma napríklad na kasting do Prahy, do seriálu První republika, čo je veľmi zaujímavý projekt. Za tri dni ma vyobracali zo všetkých strán a vyzeralo to dosť nádejne, pretože sa rozhodovali medzi mnou a Jankom Koleníkom. Nakoniec vybrali jeho a myslím si, že sa rozhodli správne.
Bratislavská Nová scéna bola ešte donedávna vaším domovským divadlom. Čo sa stalo, že vás vyhodili?
Riaditeľ štyrom hercom vrátane mňa nepredĺžil zmluvu a my sme k nemu boli nepríjemní. Právomoci sme nemali žiadne a len sme kritizovali, z čoho bol pán riaditeľ Ďurdiak naštvaný a smutný. Nemyslel to zle, len hľadal riešenie pre divadlo, ako ho zachrániť, pretože bolo v dlhoch. Chcel zrušiť činohru na Novej scéne a my sme s jeho politikou nesúhlasili. Snažili sme sa dostať na našu stranu aj ostatných hercov, ale nepridali sa a asi ani nemali prečo. Nič by sa tým nezmenilo. Ak by sa niekedy v mojom živote zopakovala podobná situácia, konal by som inak a neinicioval by som listy na ministerstvo...
Rebelantstvo máte asi v sebe. Ocitli ste sa niekedy, ako sa hovorí, až na dne?
V období, keď som bol v hnutí Hare Krišna. Skončil som konzervatórium, a keďže v tých rokoch v Košiciach nebolo pre hercov dosť pracovných príležitostí, rezignoval som. Bol som zmierený s tým, že pôjdem inou cestou, len som nevedel akou. Prežíval som vnútornú existenčnú krízu. Potom som si vybral spoločenstvo ľudí, ktoré žije podľa vlastných regúl. Stával som o piatej ráno a na hindskom ruženci Japa, ktorý má 108 guľôčok, som odriekal modlitbu Hare Krišna Mantra. Za deň to bolo treba otočiť šestnásť ráz. Bol to dobrý tréning hlavy a kontrola mysle.
Ako ste sa k hnutiu dostali?
Objavil som knihu Šrímad-Bhágavatam, ktorú sme si s kamarátom Milanom Hudákom čítali. V tej knihe sme objavili na nich kontakt v Prahe a šli sme ich navštíviť. Boli to usmievaví ľudia, ktorí by sa rozdali. A keďže sme s kamarátom hľadali sami seba a nevedeli sme nájsť odpoveď na otázku, aký má náš život zmysel, tak sme ich ideológii prepadli.
Žili ste neskôr v spoločenstve Hare Krišna?
Len cez víkendy som pravidelne chodieval do chrámu v Abranovciach za Prešovom, kde hnutie žije. Ale prispôsoboval som sa ich spôsobu života. Nejedol som mäso, cibuľu, cesnak, nepil kávu, kakao, pretože sú to potraviny nevedomosti. Vychádza to z hinduizmu. Sex nie je povolený, a ak, tak len v manželstve, aj to len za účelom plodenia detí. V podstate je to život v celibáte.
Niesol takýto spôsob života aj nejaké osobné negatíva?
Strácal som kontakt s priateľmi aj rodinou. Absolútne som sa vyčlenil zo spoločnosti a sociálneho fungovania. Nafúklo sa moje ego a považoval som sa za lepšieho, vyvoleného. Okrem autorít hnutia Hare Krišna som nikoho nerešpektoval, ani rodičov.
Istým spôsobom ste ich psychicky dosť trápili, nie?
Mama bola v šoku, keď zistila, že som si rozobral posteľ a spávam na zemi. Postavil som si v izbe oltár, kde som každé jedlo najskôr obetoval Bohu, a až potom mohol jesť...
Koľko ste pobudli v hnutí a čo sa stalo, že ste od nich odišli?
Bol som tam od 19 do 21 rokov. Potom ma mama a vtedajšia priateľka presvedčili, aby som si podal prihlášku na VŠMU. Neveril som, že ma zoberú a na prijímačky som sa pripravoval minimálne. Ale stal sa opak a tam som pocítil silu osudu. Ak je človeku niečo predurčené, prekážky neexistujú...
Takže potom ste vzali osud do svojich rúk?
Vážil som si, že ma prijali, ale prvý rok bol ťažký a život v hnutí ma poznačil. Cítil som sa ako z iného sveta a nezvládal som život spolubývajúcich. Došlo aj k fyzickej potýčke a nakoniec som sa aj presťahoval do inej izby.
Ľudia z hnutia Hare Krišna vám už dali pokoj?
V jeden deň, dávno predtým, než ma prijali na VŠMU, som sa veľmi pohádal s mamou, lebo už nevedela, čo má robiť, ako mi má pomôcť. Volal som Brahmanovi, že chcem žiť v chráme, ale ten ma odmietol s tým, že to musím chcieť z vlastnej vôle a nie pod nátlakom okolností. Neskôr som jeho rozhodnutie bral ako šťastnú ranu osudu. Ktovie, kde by som dnes bol.
Boli vaši rodičia aj za niekým z hnutia?
Moja mama oboznámená s problematikou sektárstva viedla s Brahmanom ostrú debatu, kde sa ma snažila brániť a uchrániť pred ich manipuláciou. Aj môj starší brat Jiří (33) tam bol a tvrdil, že do chrámu ma nevzali iba preto, lebo sa im mama vyhrážala medializáciou. Správa, že sekta vzala matke syna, by bola pre nich zlou reklamou.
Hovorili ste, že vás tento spôsob života poznačil. Liečili ste sa?
Mama ma vtom období presvedčila, aby som navštívil jej známu doktorku psychiatrie. Súhlasil som, pretože som jej chel dokázať, že som v poriadku. Chodieval som k nej na konzultácie a autogénne tréningy. Pozvala ma aj na spoločné stretnutia s mnohými zvláštnymi a zaujímavými ľuďmi. Jeden chalan bol napríklad satanista a tvrdil, že ho navštevujú dvaja muži a kážu mu robiť dosť zlé veci. Nevedel som, či mu mám veriť. Brali ho ako narušeného s halucináciami, ale keď mi to on všetko popisoval a vysvetľoval, zvláštne bolo, že to malo logiku.
Ako to všetko prežívala vaša bývalá manželka Mária, s ktorou ste sa vtedy priatelili?
Mala pre mňa pochopenie, boli sme kamaráti. Veril som jej, a preto som sa jej zdôveroval so všetkým. Myslím, že aj vzťah s ňou, ktorý sa začal rozvíjať, ma čiastočne oslobodil od hnutia Hare Krišna. Prestal som držať celibát a nechcel som mať výčitky.
Váš vzťah trval desať rokov. Prečo sa to skončilo, keď ste sa vzali?
Náš vzťah už nikam neviedol a vtedy treba nabrať silu odísť. Určite to nebolo pekné z mojej strany a dá sa to vnímať ako podraz, ale ja som musel zachrániť seba, svoje šťastie.
Bola vaša terajšia partnerka Karin príčinou rozvodu?
Bolo by to hrozné, keby sa niečo také stalo. Karinka prišla ako niečo, čo som neplánoval, nechcel, prišlo to spontánne. Po predstavení vždy z divadla prvá utekala preč a považoval som ju za nespoločenskú, takže sme sa vôbec súkromne nepoznali. Štyri roky sme boli spolu v divadle a potom stačil jeden rozhovor a bolo to jasné. Raz večer sme si povedali, že by sme chceli mať spolu dieťa a vyšlo to na prvý raz.
Aj vaši rodičia sú rozvedení. Chýbal vám otec, ktorý žije v Česku?
Veľmi, a myslím si, že to každé dieťa poznačí. Modlím sa za to, aby ma mal Oliverko vždy po svojom boku. Ja som si vždy hľadal nejaký mužský vzor, hoci sa nám otec počas prázdnin venoval a vtedy mi bol oporou. Otčim bol dobrý človek, ale s ním som si až tak nerozumel. Ale aj z jeho strany mám sestru Zuzku (26) a máme spolu dobrý vzťah.
Teraz, keď ste otcom, vnímate inak svojich rodičov ako predtým?
Áno, pociťujem oveľa väčšiu vďačnosť a úctu ako doposiaľ za to, že ma vychovali. Uvedomil som si, že mi dali maximum toho, čo mi mohli dať a obdivujem ich, ako to zvládli.
