Kedysi kultové podniky, dnes chátrajúce budovy: Kam sa chodila baviť smotánka?

Stretávali sa tam umelci, ako sú Meky Žbirka, spisovateľ Ján Smrek či básnik Rudolf Fábry, ale aj obyčajní ľudia, ktorí sa chceli porozprávať, či najesť po pracovnom dni. Napriek veľkej obľúbenosti však mnohé buď neprežili, alebo kompletne zmenili svoj účel a dnes slúžia na niečo úplne iné. 

Kláštorná vináreň - Z kláštora vináreň

V historickej štvrti hlavného mesta zriadili v roku 1945 v bývalom františkánskom kláštore vychýrenú vináreň. „Na poschodí boli kancelárie Matice slovenskej, takže pri vstupe boli nápisy ako Kláštorná vináreň a  miestne pracovisko Matice Slovenskej,“ pousmial sa historik. Bol to veľký a obľúbený podnik. Dnes by ste túto vináreň hľadali márne, je tam len uzavretý priestor. Beseda - Chodil sem aj Žbirka Obľúbená krčma v Novom Meste bola založená v  roku 1925 a  išlo o 4. najdlhšie fungujúcu reštauráciu v Bratislave. Skončila po 96 rokoch. Aj keď toto miesto nebolo sídlom intelektuálov, chodil sem Meky Žbirka či dirigent SND Adolf Vyskočil. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej veľkú časť stálych hostí tvorili policajti z neďalekého policajného prezídia. V podstate to bol ľudový výčap, kde okrem piva podávali aj chutné jedlá. Dnes je už Beseda zatvorená.

---

Café Luxor - Vlastný stôl tu mal Ján Smrek

Hovorilo sa, že je to najlepšia kaviareň v  Bratislave. Koncepciu gastronómie tam robil básnik Rudo Fábry,“ spomína historik Vladimír Tomčík. Kaviareň otvorili tesne pred vojnou v roku 1939. „Chodili tam viacerí literáti. Ján Smrek tam mal vlastný stôl, chodil tam Štefan Bednár, Ján Poničan, ale aj šachisti,“ hovorí Tomčík. Dnes tam sú kancelárske a obchodné priestory. Kryštál bar - Otváral, keď iní zatvárali Z  neveľkého počtu nočných podnikov vynikal Kryštál bar na rohu Mariánskej (vtedy Markušovej) a Špitálskej ulice (vtedy Ul. Československej armády) tým, že bol aj reštauráciou. „Kryštál bol otvorený v noci, keď iné podniky zatvárali medzi 22. a 23. hodinou. Mnohí tam nechodili na víno, ale na slepačiu a fazuľovú polievku za pár centov,“ uviedol Tomčík. „Bola tam aj živá hudba. Neskôr tam bola predajňa bicyklov a parfumov. Teraz je dole herňa, ale tam už nikto nechodí,“ uzatvára historik.