Tieto dva príbuzné druhy sa dokážu krížiť a tvoriť plodné hybridy. Podľa amerických expertov z takéhoto kríženia vzchádzajú zvieratá odolnejšie voči globálnemu otepľovaniu. Zároveň to však môže znamenať úplnú stratu pôvodných druhov.
Kríženie čiže hybridizácia je v prírode bežnejšia, než sme si mysleli, a pretože globálne otepľovanie núti zvieratá migrovať do oblastí s nižšími teplotami, môže sa stretnúť viac druhov, ktoré boli v minulosti geograficky izolované. Na Aljaške a v Kanade už ľudia pozorovali medvede grolar, kríženca grizzlyho a medveďa ľadového. „Veľa organizmov sa neustále kríži. Môže to byť niečo, čo vedie k evolučnej slepej uličke, pretože potomstvo je sterilné, alebo to môže byť cesta k novej evolučnej adaptácii,“ hovorí doktorka Michelle Marvierová z Kalifornskej univerzity v Santa Clare.
Tak zatiaľ čo treba tetrov a hoľniak tvoria potomkov sterilných, takzvaných tetrovcov, samec leva a samice tigra môže tvoriť potomkov ako plodné (samičieho pohlavia), tak sterilné (samčieho pohlavia). Hovorí sa im liger a sú to najväčšie mačkovité šelmy sveta. Niekedy dochádza ku kríženiu domestikovaných zvierat s príbuznými divokými druhmi. Napríklad vo švajčiarskom pohorí Jura sa mačka divoká párí s mačkou domácou. Gény domestikovaných zvierat ale nebývajú u divoko žijúcich druhov výhodné.
„Divoké mačky, ktoré majú len niekoľko génov mačky domácej, nie sú veľkým problémom, pokiaľ sú schopné prežiť i interagovať a hrať svoju ekologickú rolu. Ale podľa nášho výskumu sa divoké mačky z Jury stanú geneticky nerozoznateľné od mačiek domácich počas jedného storočia,“ tvrdí doktor Juan Montoya-Burgos zo Ženevskej univerzity.
Kríženci môžu od svojich rodičov získať lepšiu zmes génov, ktorá im umožní lepšie sa prispôsobiť novým podmienkam a odolať prudkým zmenám v prostredí, napríklad aj prudkej zmene klímy. Ale nemusí to byť pravidlo. Niekedy hybridizácia vedie k zhoršeniu kondície u kríženca. A rozhodne je málokedy dobre, keď medzidruhové kríženie vyvolá zámerne človek.
„Myslím, že sme blázni, ak si myslíme, že môžeme genetickým inžinierstvom vytvoriť tvora, ktorý obstojí v budúcnosti,“ myslí si evolučný biológ Andrew Whitehead z Kalifornskej univerzity v Davise. Priznáva však, že sa musíme zmieriť aj s tým, že niektoré druhy kvôli kríženiu prirodzene zaniknú. Hrozí to napríklad ľadovým medveďom, ktorí sa krížia s početne oveľa hojnejším grizzlym. Ale taká hybridizácia prebehla v histórii Zeme nespočetnekrát.
