MIB skúmal v rámci publikácie Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom kvalitu života a udržateľnosť v rôznych mestských častiach Bratislavy. Cieľom bolo priblížiť, ako sa v nich žije. Sledovali príjem obyvateľov, dostupnosť zdravotníckych zariadení, dopravnú infraštruktúru či prípadné ohrozenie klimatickou zmenou. MIB čerpal dáta zo Štatistického úradu. „Udržateľnosť mestských častí do veľkej miery vychádza z toho, kde a ako ľudia žijú. Začali sme preto analyzovať rôzne ukazovatele, kde sú starí alebo mladí ľudia, aké sú priemerné platy a podobne,“ vysvetlila pre denník Sme urbanistka Milota Sidorová z MIB.
Mestské časti, ktoré pri týchto porovnaniach dosiahli dobré výsledky, sú Staré Mesto či Záhorská Bystrica. Naopak, situácia sa zhoršuje v Podunajských Biskupiciach. „Nejde tam električka, sú tam najnižšie príjmy a napriek tomu tu žije množstvo mladých rodín,“ upozornila Sidorová.
O 400 eur nižšie platy
Podľa výpočtov MIB je priemerný plat obyvateľa Starého Mesta takmer o 400 eur vyšší ako u obyvateľa Podunajských Biskupíc.
Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu bývania, ktorý Sidorová pre denník Sme spomenula, je dostupnosť zdravotníckych zariadení či prítomnosť inštitúcií: „V niektorých častiach vrátane Biskupíc je dostupných zdravotných zariadení oveľa menej než napríklad v Ružinove či Starom Meste.“ Kompetentní by mali podľa nej tieto problémy urýchlene riešiť. „Musíme si dávať pozor na to, aby sa Podunajské Biskupice nestali akýmsi Bronxom v rámci Bratislavy,“ vyzvala Sidorová. Starosta Podunských Biskupíc Zoltán Pék sa proti záverom MIB ostro ohradil.