De facto v prospech pripojenia k obrannej politike Únie hlasovalo takmer 67 percent voličov, uvádza agentúra AFP s tým, že sčítaných bolo dosiaľ približne 99 percent odovzdaných hlasov. "Dánsko dnes večer vyslalo veľmi dôležitý signál. Našim spojencom v Európe a NATO, a (šéfovi Kremľa) Putinovi. Ukazujeme, že keď Putin napadne slobodnú krajinu a ohrozí stabilitu v Európe, my ostatní sa zomkneme," povedala na margo výsledkov dánska premiérka Mette Frederiksenová.
"Dánsko sa teraz môže zúčastňovať na európskej obrannej a bezpečnostnej spolupráci. A za to som veľmi, veľmi vďačná," uviedla ďalej premiérka. "Pred 24. februárom, pred ruskou inváziou, tu bola jedna Európa, a po nej je iná Európa... Keď je na kontinente opäť vojna, nemôžete byť neutrálnym," skonštatovala.
Rozhodnutie Dánov už medzičasom uvítali aj lídri EÚ – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Von der Leyenová ho Twitteri označila za "silné posolstvo záväzku k našej spoločnej bezpečnosti", pričom dodala, že z neho budú mať osoh Dánsko aj EÚ. Michel hlasovanie na Twitteri označil za "historickú voľbu" tejto severskej krajiny.
Analytici pred referendom upozorňovali, že dánski voliči v minulosti viackrát odmietli hlbšiu integráciu svojej krajiny do európskych štruktúr. Dánsko neprijalo spoločnú menu euro a nepridalo sa ani k spoločnej politike EÚ v oblasti justície a bezpečnosti. AFP pripomína, že predmetná výnimka znamená, že Kodaň sa od roku 1993 nezúčastňuje na zahraničnej politike EÚ týkajúcej sa obrany a svojich vojakov nevysiela do vojenských misií EÚ.
Dánske referendum sa konalo krátko po tom, ako Fínsko a Švédsko požiadali o členstvo v NATO, pripomína AFP s tým, že ruská invázia na Ukrajinu prinútila viaceré európske krajiny prehodnotiť svoju bezpečnostnú politiku. Dánsko je jednou zo zakladajúcich členských krajín NATO.
