V čom by ste možno chceli, aby bola v budúcnosti podobná vám a v čom určite nie?
Dúfam, že si vyberie menej náročné povolanie. Byť ženou režisérkou je ťažké, oveľa ťažšie, ako byť mužom režisérom. Musím byť dvakrát taká dobrá ako mužskí kolegovia, aby som si zaslúžila nakrúcať film. To, čo im prejde, mne nikto neodpustí. A to, čo si dovolia muži ku mne, by si k chlpatému vysokému chlapovi nikdy nedovolili. Mať vagínu namiesto penisu je pre niektorých jedincov stále dôvod na primitívny prejav a nespravodlivý prístup.
Aké je teda podľa vás súčasné postavenie ženy v slovenskej kinematografii?
Režisér je najosamelejšia filmová profesia a byť ženou režisérkou je náklad navyše. Myslela som si, že primitívne narážky na pohlavie pominú s postupujúcim vekom, ale vôbec sa to nedeje. Väčšina chrapúňov pritom vôbec neargumentuje vecne, iba demonštruje svoj neuprataný testosterón a komplex z ťarbavosti, plešiny a neschopnosti.
Pôsobíte veľmi vážne, človek si vás ani nedokáže predstaviť ako bežne fungujúcu ženu. Aká ste v domácnosti?
Doma fungujem ako všetci ostatní. Periem, žehlím, varím, umývam okná, sadím rajčiny, tlačím vozík v potravinách. Mojou silnou stránkou je výtvarné cítenie, schopnosť vizualizovať si text, imaginácia a fantázia, a najväčšmi pracovitosť a vzdelanie. Vyštudovala som dve vysoké školy, mám malý aj veľký doktorát. Bez štúdia humanitných vied by som nedokázala nakrúcať historické látky a závažné politické témy. Ak sa neorientujete vo výtvarných slohoch, nedokážete napríklad identifikovať, či konkrétny typ kostýmu patrí do filmu odohrávajúceho sa v prvej polovici 18. storočia. Mojou slabosťou je túžba po uznaní a pochvale. Snažím sa z toho vyliečiť, ale zatiaľ márne.
Čo vám počas pandemických lockdownov chýbalo?
Chýbal mi život. A stále mi chýbajú odpovede na otázky, čoho sme to vlastne boli svedkami. Ešte pred rokom som si myslela, že raz budem o covide rozprávať vnúčatám ako o tej najšialenejšej veci, akú som zažila. Ale teraz to prekonala vojna na Ukrajine a mám strašne zlý pocit, že to nebude posledná vojna, o ktorej im raz budem rozprávať. V kontexte toho všetkého sa mi javí umenie ako jediná vec, ktorá má naozaj zmysel.
