Ako pomôcť človeku, aby sa nezľakol príznakov, aby predišiel panike?
Zvyčajne sa nezľakneme alebo nás vystrašia menej príznaky alebo situácie, ktoré poznáme, kde vieme predvídať ich priebeh a poznáme vlastné schopnosti, ako sa vyrovnáme so situáciou. Základom je edukácia. Pacientom vysvetľujeme, čo vlastne panický záchvat je, aké sú jeho jednotlivé prejavy v rovine emočnej, myšlienkovej, telesných príznakov a v správaní. Rovnako vysvetľujeme, čo môže pomôcť.
Lieky pomôžu upokojiť emočné prejavy ako úzkosť, strach a zmierniť telesné príznaky. Nezmenia však naše myslenie, ako ohrozujúcu situáciu vyhodnocujeme a ako konáme. Tu je potrebná psychoterapia, minimálne naučiť sa základné stratégie, ako upokojujúce dýchanie, odpútavanie pozornosti. Keď prichádza panika, je dôležité sústrediť sa na svoje dýchanie, spomaliť jeho frekvenciu, napríklad na tri doby nádych do brucha, chvíľu dych zadržať a na tri doby vydýchnuť. Ak mám tendenciu reagovať úzkostne alebo stavmi paniky, je dobré si takéto dýchanie nacvičiť.
Aký je rozdiel medzi úzkosťou a depresiou?
Úzkosť a depresia sú nepríjemné emočné stavy. Depresívna nálada sa prejavuje chorobným smútkom, je sprevádzaná spomalením, zníženou aktivitou, pocitmi beznádeje, zníženým sebavedomím. Pri úzkosti dominuje nepríjemný pocit, tieseň sprevádzaná telesnými príznakmi a často i nepokojom. Ako tretie máme stavy, keď je dominantný telesný príznak. Človek potom chodí po lekároch, ktorí ho vyšetria a povedia, že napríklad srdce, žalúdok máte v poriadku, nie je dôvod, aby vás niečo bolelo, niečo nefungovalo. A za bolesťou môže byť psychika. Dominujúce telesné príznaky sa často vyskytujú u ľudí, ktorí si nepripustia psychickú slabosť. Ak sú z rodiny, kde sa o slabosti alebo pocitoch nehovorilo, tak psychika reaguje na záťaž práve cez ten telesný príznak.
Z čoho vzniká duševná porucha?
Určite nevzniká z ničoho nič alebo z reakcie na jeden veľký stres. Nemáme dramatický nástup chorôb len kvôli covidu alebo len kvôli vojne na Ukrajine. Väčšina duševných chorôb vzniká, keď zažívame dlhodobý nízkoprahový stres a naša duša cíti, že niet úniku zo situácie. Tento stres môže byť úplne obyčajná vec, napríklad, že sa človek príliš naháňa. Pracuje 10 - 12 hodín denne, cíti, že nestíha, a zanedbáva oddych, rodinu, koníčky. Alebo má problematické vzťahy v rodine a trápi sa. A zároveň si hovorí, že tak žijú mnohí v jeho okolí. A tak svoje správanie alebo situáciu nemení. A prichádza reakcia - nenápadne sa začne rozvíjať napríklad úzkostná alebo depresívna porucha.
