Rodí sa človek s predispozíciou na psychické poruchy?
Samotné predisponujúce faktory nestačia, aby sa vyvinula duševná porucha, pripravujú však podmienky na uplatnenie ďalších faktorov. Patrí sem napríklad genetická záťaž. Keď obaja rodičia pijú a mladý človek začne veľmi skoro s konzumáciou alkoholu, je veľké riziko, že sa u neho rozvinie závislosť od alkoholu. Veľmi podstatná je vzťahová väzba, rané zážitky. Či svet, v ktorom dieťa vyrastá, vníma ako podporujúci, istý, alebo ako neistý, nepredvídateľný. To zažívame v ranom veku pri svojich rodičoch, ktorí nám dajú emočné zázemie, podporu a hranice. V ďalšom období je dôležitá všeobecná osobná skúsenosť so zvládaním záťaže.
Čo konkrétne je rozhodujúce pre spustenie duševnej poruchy?
Na spustenie duševnej poruchy vplýva vzájomná interakcia predisponujúcich faktorov (genetickej záťaže, ranej skúsenosti) a konkrétneho stresového faktora. Napríklad máme dvoch jedincov s rovnakou genetickou predispozíciou na duševnú poruchu. Jeden vyrastal v podporujúcom prostredí, s istými hranicami, a naučil sa, že keď je stres, problém, situácia sa rieši. Druhý vyrastal v rodine, kde stres znamenal pre celú rodinu katastrofu. Bol tam krik, všetko bolo neriešiteľné. Ak sa títo dvaja jedinci ocitnú v rovnakej situácii, napríklad stratia prácu, ten prvý, ktorý pochádza z podporujúceho prostredia a je naučený veci riešiť, pravdepodobne situáciu zvládne lepšie ako ten druhý. U druhého je vysoká šanca, že sa u neho rozvinie duševná porucha.
Platí teda, že krásne detstvo zaručí absenciu psychických porúch v dospelosti, a naopak – zlé zážitky z detstva znamenajú problémy v neskoršom veku?
To, či je naše detstvo krásne, často odráža naše subjektívne cítenie. Navonok môže rodina pôsobiť usporiadane, podporujúco, ale keď je zameraná na výkon a prezentáciu, tak to je tiež veľmi rizikové prostredie. Ak človek prichádza z nežičlivého prostredia, je viac citlivý na stres a má väčšiu šancu, že sa mu rozvinie úzkosť alebo depresia. Mnohé vzorce sa opakujú po generáciách. Ak bol v rodine agresor, alkoholik, dcéra si často vezme takého muža, aký bol otec. Je to preto, lebo je naučená, že to do vzťahu patrí a nezachytí signály, že toto nie je normálne. Naopak, ak by bola z inej rodiny a partner by na ňu dvakrát zakričal, povie si dosť, určí hranice, a ak sa nedodržia, vzťah ukončí.
Súvisia depresie s počasím?
Jarné a jesenné obdobie je rizikové pre rozvoj depresie a pozorujeme vyšší výskyt depresií.
Na koho sa môže človek obrátiť, ak má úzkostné či depresívne stavy?
Často je dostatočné už spomínané zdieľanie problému s niekým, komu dôverujeme, kto nám je schopný poskytnúť bezpečie a podporu. Určite má význam ísť k všeobecnému lekárovi, ktorý predpíše po zvážení lieky na upokojenie, a hlavne človeka vyšetrí, či sa na zhoršení psychiky nepodieľajú i telesné problémy. Rovnako je vhodné, aby stav posúdil psychiater, ktorý odporučí farmaká alebo psychoterapiu. Paralelne má význam hľadať iné informácie o zvládaní záťaže a duševných poruchách cez odborné zdroje alebo občianske združenia, ktoré sa tejto problematike venujú.
Kde hľadať pomoc:
https://linkanezabudka.sk/
https://nomorestigma.sk/
https://cestakmentalnemuzdraviu.sk/
https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/
MUDr. Lucia Žlnayová, PhD.
• Je primárkou Psychiatrickej kliniky LF UK a UN Bratislava.
• Angažuje sa v OZ Cesta k mentálnemu zdraviu, ktorého poslaním je pomáhať ľuďom, ktorí trpia rôznymi duševnými poruchami a zabezpečiť im tak adekvátne podmienky na ich liečbu.
