Čochvíľa sa divadlá na istý čas zatvoria, prichádzajú divadelné prázdniny. Čo pripravujete na budúcu sezónu?
Do budúcej sezóny pripravujeme s režisérom Jurajom Nvotom hru napísanú na motívy poviedky Ladislava Grosmana Nevesta. Teším sa na skúšobné obdobie.
Patríte medzi hercov, ktorí zažili vojnu. Spomienky sa nedajú vymazať z pamäti. ktoré sa vám najvýraznejšie spájajú s vojnou?
Pamätám si na bunker - pivnicu v zemi, kde sme boli natlačení, a na vôňu karamelových cukríkov, ktoré nám priniesla teta Joja. Na ženu v čiernom, ktorá sa mi vynára, prichádza k nášmu plotu a oznamuje tatovi, že Nemci zabili jeho matku - moju starú mamu. Pamätám si aj na ruského vojaka, ktorý k nám vtrhol v noci do domu s granátom v ruke a hľadal, či tam nie sú Nemci.
Narodili ste sa na úpätí Karpát v Hradišti pod Vrátnom. Pri jednom z rozhovorov ste sa zmienili, vraj, kde sa človek narodí, taká je aj jeho duša. A aká je tá vaša?
Moja duša je hrboľatá ako kopce - kopec Cigánky, o ktorom sa zachovala povesť: za dávnych čias sa Cigánka nahnevala na Pána Boha - hrabľami ho chcela stiahnuť z neba. Zavesila sa do mračien a blesk ju spálil. Kopec zostal, aj tá mystická výzva k Bohu. Moja duša je nasýtená bažinatými lúkami, močiarmi plnými kvákajúcich žiab, potokom s rakmi, bohatým kvetenstvom lúk, magickým rozprávaním starých ľudí...
Nielenže vás umeleckým talentom obdarili nebesá, vy ste boli aj skvelá športovkyňa! Dokonca ste boli tretia v šprinte v republike! Bol šport súčasťou vášho života?
Ani sa mi to nechce veriť, bolo to strašne dávno, na základnej škole. Mali sme výborného telocvikára, pána učiteľa Rímeša. Usporadúval preteky a získala som 3. cenu v šprinte na Slovensku. Taktiež viedol aj dramatický krúžok, a tomu som sa venovala viacej. Obsadil ma do rozprávky Detvanček a Hopsasa vo svete nestratia sa, kde som hrala zajačika.
