Súd uznal Áňézovú za vinnú zo zanedbania povinností a konania v rozpore s ústavou, keď sa vyhlásila za prezidentku po tom, čo Morales a jeho strana nazvali prevratom. Áňézovej stúpenci popierajú, že išlo o prevrat, tvrdiac, že údajné Moralesovo zneužitie moci vyvolalo legitímne povstanie v uliciach. Tvrdia, že zvrhnutie prvého domorodého prezidenta Bolívie a jeho viceprezidenta vytvorilo mocenské vákuum a umožnilo vtedajšej podpredsedníčke Senátu Áňezovej prevziať moc ako dočasná prezidentka.
Obhajoba uviedla, že sa proti rozsudku odvolá. "Nepohla som ani prstom, aby som sa stala prezidentkou, urobila som iba to, čo som musela urobiť, aby som upokojila krajinu, ktorú Morales zanechal zmietajúcu sa v kŕčoch, keď z nej utekal," povedala Áňézová z väzenia, kde je zadržiavaná. Morales odstúpil po celonárodných protestoch pre podozrenia z manipulácie s volebnými lístkami vo voľbách, ktoré sa konali v októbri 2019.
Tvrdil, že voľby vyhral a získal tak prezidentský úrad už po štvrté funkčné obdobie. Morales popieral, že by došlo k podvodu. Protesty si vyžiadali 37 mŕtvych a prinútili Moralesa utiecť do Mexika. Jeho strana, v španielčine známa pod iniciálami MAS, znovu získala moc vo voľbách v roku 2020 a Morales sa vtedy vrátil naspäť do Bolívie.
