"Nechceme pokračovať v práci s nálepkou 'zahraniční agenti'. Považujeme toto označenie za urážku a pošpinenie dobrého mena," napísal na sociálnej sieti telegram Sergej Babinec. O rozpustení organizácie, ktorá roky upozorňovala na prípady zneužívania právomocí v radoch ruských bezpečnostných síl, podľa neho rozhodli v sobotu samotní jej členovia.
"Napriek očividnej dôležitosti našej misie sa ju (ruské) dlhé roky snažili vykresľovať ako podnecovanú zo zahraničia a škodlivú. Úrady tým vysielajú signál, že sa mučenie stáva, alebo sa už stalo, súčasťou vládnej politiky," uviedol šéf Výboru proti mučeniu, ktorý vyvíjal svoju činnosť v Rusku od roku 2000. Snažil sa pritom podnietiť ruské orgány, aby vyšetrovali prípady mučenia a zlého zaobchádzania, z ktorého boli podozriví príslušníci bezpečnostných zložiek. Požadoval tiež prijatie opatrení, ktoré by takéto nezákonnosti eliminovali. Výbor sa okrem iného venoval situácii v Čečensku. Za tzv. zahraničného agenta bol prvýkrát označený už v roku 2015 a potom opäť v roku 2016.
V Rusku od roku 2012 platí zákon označujúci za zahraničných agentov organizácie alebo jednotlivcov, ktoré na svoju činnosti dostávajú prostriedky zo zahraničia a ktorú ruské orgány kvalifikujú ako politickú alebo protištátnu. S týmto dehonestujúcim označením sa spájajú mnohé obmedzenia a nepríjemnosti. Na zoznamy zahraničných agentov boli už v Rusku zaradené desiatky kritikov Kremľa vrátane novinárov, aktivistov za ľudské práva či umelcov. Mnohí z nich v obave z trestného stíhania odišli do exilu.
Represie voči ruským aktivistom, mimovládnym organizáciám, novinárom a kritikom putinovského režimu sa ešte výrazne zintenzívnili po invázii na Ukrajinu. V apríli ruské úrady zatvorili 15 medzinárodných organizácií vrátane Amnesty International a Human Rights Watch.
