Ide o súčasť klimatického balíka Európskej únie. Okrem samotných automobiliek tento fakt predstavuje veľkú skúšku aj pre jednotlivé krajiny, pretože nie všetky majú pripravenú infraštruktúru na výhradnú elektromobilitu.
Plenárne hlasovanie Európskeho parlamentu neznamená finálne prijatie. Odsúhlasilo len pozíciu, s ktorou europarlament vstupuje do rokovaní s Európskou radou, teda zástupcami členských krajín. Výhrady proti úplnému zákazu predaja zaznievali najmä z krajín s nižším HDP a so silným automobilovým priemyslom, medzi ktoré patrí aj Slovensko. Navyše, Slováci sa radia k tým národom, kde na cestách jazdia jedny z najstarších áut na kontinente a vozidlá s alternatívnymi palivami pribúdajú len pomaly.
Kým podľa národného Akčného plánu pre elektromobilitu sme mali mať v roku 2025 registrovaných 20-tisíc elektroáut, je takmer jasné, že tento počet registrovaných áut nedosiahneme. Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) ich eviduje necelých 4-tisíc. Zákaz predaja vozidiel so spaľovacími motormi, ktoré vytvárajú emisie, by znamenal zásadný problém aj preto, že na Slovensku nemáme dostatočne zabezpečenú nabíjaciu sieť.
I keď jednotlivé stanice pribúdajú, deje sa to pomaly. Stále ich je približne o polovicu menej ako registrovaných áut. Lenže s ohľadom na čas dobíjania predstavuje zákaz predaja motorov vytvárajúcich emisie seriózny problém, pretože za 13 rokov by sa musela dobudovať plnohodnotná sieť dobíjacích staníc či staníc na dočerpanie vodíka, ktoré v súčasnosti na Slovensku spočítame na prstoch jednej ruky. Členské krajiny však majú zabezpečiť, aby boli na hlavných diaľničných ťahoch nabíjacie stanice každých 60 kilometrov a každých 150 kilometrov zariadenia na doplnenie vodíka.
