Aby to zakryl, vytvoril si podľa Snopka falošné alibi, začal jej volať a na druhý deň sa tváril, že ju našiel, aby sa vyvinil. „Keďže je inteligentný, pochopil, že aj tak pravde neutečie a zrejme to začal aj ľutovať. Zvíťazilo v ňom svedomie a išiel sa priznať. Možno si myslel, že to bude taká poľahčujúca okolnosť, že sa nedostane do väzby, ale prerátal sa. Takže to bude ,hrať´ na nepríčetnosť, lebo to je jediná vec, ako si to ospravedlní pred sebou a pred celým svetom. Okrem toho, je to aj jediná šanca, ako sa vyhnúť väzbe,“ uzavrel bývalý kriminalista.
Rozhoduje súdny znalec
Podľa advokáta Róberta Bánosa je nepríčetnosť okolnosť, ktorá vylučuje trestnú zodpovednosť páchateľa. „Za nepríčetného možno považovať toho, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Pokiaľ by sa v rámci obhajoby obvinený bránil tým, že bol v čase spáchania skutku nepríčetný, existenciu duševnej poruchy, ktorá by ho pre ten účel mohla robiť nepríčetným, by musel najskôr potvrdiť súdny znalec, ktorý by bol do konania na tento účel ustanovený,“ uviedol advokát. Vysvetlil, že ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, alebo zmenšenej príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
„Za predpokladu, že by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obvinený nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, oslobodí ho spod obžaloby. V prípade, ak sa preukáže, že obvinený pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný a zároveň je jeho pobyt na slobode nebezpečný, uloží mu ochranné liečenie ústavnou alebo ambulantnou formou,“ uviedol Bános. Dodal, že priznanie obvineného sa v danom prípade môže považovať za poľahčujúcu okolnosť.
