Súdna inštancia z Luxemburgu zdôraznila, že tento mechanizmus predstavuje neodôvodnenú nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov a súdny dvor v celom rozsahu vyhovel žalobe za nesplnenie povinnosti podanej Európskou komisiou (EK).
Rakúsko 1. januára 2019 zaviedlo mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktoré poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Tieto daňové výhody zahŕňajú daňový bonus na vyživované dieťa, rodinný bonus "plus", daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného. Prispôsobenie sa môže uskutočniť smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte.
Komisia na základe domnienky, že tento prispôsobovací mechanizmus je v rozpore s únijným právom, podala proti Rakúsku žalobu na Súdny dvor EÚ. Komisiu podporovali Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), zatiaľ čo Dánsko a Nórsko vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu Rakúska.
Súdny dvor skonštatoval, že dotknuté rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa predstavujú rodinné dávky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodliehajú žiadnemu zníženiu alebo zmene na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, než je štát, ktorý ich poskytuje.
Nariadenie vyžaduje striktnú rovnocennosť výšky rodinných dávok poskytovaných členským štátom pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v tomto členskom štáte, a dávok poskytovaných pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte. Súd zdôraznil, že ak sa nezohľadňujú rozdiely v cenových úrovniach v rámci poskytujúceho členského štátu, rozdiely v kúpnej sile medzi členskými štátmi neodôvodňujú, aby členský štát mohol tejto druhej kategórii osôb poskytovať dávky v inej výške než osobám patriacim do prvej kategórie.
Súdny dvor EÚ spresnil, že sporná rakúska právna úprava tým, že prispôsobuje rodinné dávky v závislosti od štátu pobytu detí príjemcu, predstavuje porušenie nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia i porušenie nariadenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.
Pokiaľ ide o rodinné prídavky a všetky daňové výhody uvedené v žalobe eurokomisie, Súdny dvor uviedol, že právo Únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov. Sporný prispôsobovací mechanizmus, ktorý sa uplatňuje len v prípade bydliska dieťaťa mimo rakúskeho územia, sa dotýka predovšetkým migrujúcich pracovníkov, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že ich deti budú mať bydlisko v inom členskom štáte.
Navyše, veľká väčšina migrujúcich pracovníkov, ktorých sa tento mechanizmus dotýka, pochádza z členských štátov, v ktorých sú životné náklady v porovnaní so životnými nákladmi v Rakúsku nižšie, takže títo pracovníci poberajú dávky a požívajú sociálne a daňové výhody v nižšej sume, než aká sa poskytuje rakúskym pracovníkom. Znamená to, že uvedený mechanizmus je nepriamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, ktorá v každom prípade nie je odôvodnená.
