Stalo sa tak na základe obvinenia novinárov z príslušnosti k "teroristickej organizácii", informovala agentúra AFP. Francúzska agentúra podľa TASR spresnila, že väzobne stíhaní novinári pracovali pre médiá napojené na prokurdskú opozičnú Ľudovodemokratickú stranu (HDP), ktorej v Turecku hrozí zákaz pre údajné prepojenie na kurdských povstalcov bojujúcich už desaťročia proti tureckému štátu.
Obhajca novinárov potvrdil, že jeho mandanti zostanú vo väzbe až do súdneho procesu. Ďalší štyria novinári boli prepustení na slobodu, ale sú pod súdnym dohľadom. Predseda Združenia novinárov Turecka Nazim Bilgin v reakcii na uväznenie novinárov vyhlásil: "Pokiaľ ide o slobodu tlače, žijeme v najtemnejších dňoch dejín našej krajiny".
Zástupca tureckej sekcie organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Erol Onderoglu označil zadržiavanie novinárov za pokus oslabiť "kurdskú politickú triedu... a pripraviť ju" o možnosť vyjadrovať sa pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Turecku uskutočnia na budúci rok. AFP dodala, že legislatívny výbor tureckého parlamentu prijal v stredu návrh zákona, ktorý by zakotvil tresty odňatia slobody pre každého novinára alebo občana uznaného vinným z "verejného šírenia zavádzajúcich informácií". Návrhom sa ešte musí zaoberať a schváliť ho parlament. Bilgin ho však označil za "zákon o cenzúre".
V rámci represií, ktoré vládne úrady spustili po neúspešnom pokuse o prevrat proti prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi v roku 2016, bolo zadržaných, vyšetrovaných alebo súdených už mnoho súčasných i bývalých členov a sympatizantov strany HDP. Tieto represie znepokojili západných spojencov Turecka. Varovali, že táto situácia môže spôsobiť ďalšie škody na ich diplomatických vzťahoch s Erdoganovou vládou.
V rebríčku slobody tlače RSF za rok 2022 sa Turecko ocitlo na 149. mieste zo 180 krajín, dodala AFP s tým, že Turecko je pravidelne kritizované za umlčiavanie a zastrašovanie médií kritických k vláde.
