Vojna narušila vývoz obilia a ďalších plodín z Ukrajiny, ktoré živia svet, čo pritiahlo svetovú pozornosť a spôsobilo, že ceny pečiva celosvetovo prudko vzrástli. Ovplyvnila však aj produkciu iných, špecifických potravín. Kým vojna uvrhla život na Ukrajine a jej ekonomiku do chaosu, tamojší poľnohospodári a remeselníci úspešne experimentovali nielen so slimákmi, ale aj s ustricami, jedlými žabami, mliekom založeným na rastlinnej báze, remeselným pivom, syrmi a ďalšími produktmi určenými pre európske trhy.
Vo Francúzsku - kde sa slimáci jedia s cesnakovým maslom alebo primiešaním do paštét, si dovozcovia všimli, že na tamojší trh prenikajú tieto zvieratá z Ukrajiny. Vývoz surových ukrajinských slimákov do EÚ sa medzi rokmi 2017 a 2021 viac ako zdvojnásobil z 347 ton na 844 ton. "Toto číslo však môže byť podhodnotené," myslí si Pierre Commere z francúzskej asociácie potravinárskych spracovateľských podnikov Adepale. "Už niekoľko rokov trvá dlhodobá kríza v priemysle so slimákmi. Je stále ťažšie zohnať ich a ceny rastú," dodal.
Avramenková sa so synom Antonom začala venovať chovu slimákov pred piatimi rokmi. Anton predal všetko, aby mohol investovať do podnikania, ktoré bolo v tom čase na Ukrajine považované za riskantný a exotický biznis. Bolo to pre nich dobrodružstvo, niečo nové, čo sa museli naučiť. Slimáky vyvážali do španielskych reštaurácií.
"Zostala som, aby som chránila našu farmu a domov," povedala. "Keby som to neurobila, nič by tu nezostalo. "Počas ruskej okupácie svojej dediny si Avramenková našla ešte ďalší cieľ: Myšlienky od vojny odvádzala vymýšľaním receptov na šneky.
Keď Rusko 24. februára začalo inváziu, jej syn našťastie nebol doma a nemohol sa hneď vrátiť. Napriek tomu sa zdalo, že ruskí vojaci nemajú o ich slimáky záujem. Prišli hľadať palivo, rozbili okno a chceli po Avramenkovej kľúče. Trochu im vynadala a jeden z nich ju požiadal, aby mu odpustila.
