Uviedol to v piatok český minister financií Zbyněk Stanjura po zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) v Luxembursku.
Česká strana sa chce zamerať na pokračovanie implementácie a flexibilné čerpanie národných plánov obnovy s cieľom podporiť hospodársku obnovu Európy nielen po koronakríze, ale aj v kontexte vojny na Ukrajine.
V daňovej oblasti podporí novelu energetickej smernice a implementáciu globálnej dohody OECD týkajúcej sa zdanenia nadnárodných spoločností. V neposlednom rade ČR povedie rokovania k rozpočtu EÚ na rok 2023.
Vláda ČR predstavila hlavné priority českého predsedníctva, ktorými sú zvládnutie utečeneckej krízy a povojnová obnova Ukrajiny, energetická bezpečnosť a zbavenie sa závislosti od ruských energetických surovín, posilnenie obranných kapacít EÚ a bezpečnosť kybernetického priestoru, strategická odolnosť európskej ekonomiky a demokratických inštitúcií.
Okrem týchto priorít Ministerstvo financií ČR v piatok na zasadnutí Ecofin zverejnilo svoje vlastné priority, ktoré možno rozdeliť do štyroch oblastí: hospodárska politika, dane, rozpočet EÚ a finančné služby.
"Prioritné oblasti pre nás budú čerpanie národných plánov obnovy, návrat k fiškálnej disciplíne, zvládnutie utečeneckej krízy a energetická bezpečnosť Európy. Verím tiež, že sa čoskoro dostaneme k otázke rekonštrukcie povojnovej Ukrajiny, čo prinesie množstvo podnikateľských príležitostí," uviedol Stanjura v správe pre médiá.
V oblasti hospodárskej politiky jednou z hlavných úloh predsedníctva na rokovaniach Ecofin bude viesť diskusie o implementácii Nástroja pre oživenie a odolnosť (RRF) a prípadných revíziách národných plánov obnovy tak, aby lepšie akcentovali aktuálne hospodárske výzvy spojené s vojnou na Ukrajine. Možnosť väčšej flexibility čerpania európskych peňazí z národných plánov obnovy podľa Stanjuru umožní viac zapojiť tieto financie na zvládanie utečeneckej krízy a integráciu utečencov na trh práce do vzdelávacieho systému a všeobecne do spoločnosti.
Ministerstvo financií ČR bude aktívne viesť aj debaty o reforme fiškálnych pravidiel, kde pretláča názor, že vlády členských krajín EÚ by mali znižovať svoje vysoké zadlženie a mali by sa postupne vracať k rozpočtovo zodpovednej politike.
V oblasti daní sa bude Praha usilovať o zjednodušenie daňového systému a zníženie počtu neopodstatnených daňových výnimiek. Chce pomôcť pri príprave novely smernice o zdanení energetických produktov a elektriny a jej prispôsobení súčasným klimatickým cieľom. Rovnako podporí zjednodušenie a modernizáciu pravidiel v oblasti DPH tak, aby bola lepšie prispôsobená digitálnemu veku, aby mohli členské krajiny EÚ účinnejšie bojovať proti daňovým únikom.
V prípade priamych daní ČR bude viesť debatu o nastavení zdanenia digitálnej ekonomiky a implementácii globálnej dohody OECD o zdaňovaní nadnárodných spoločností do právneho rámca EÚ.
Kľúčovú úlohu zohrá české predsedníctvo aj pri dosiahnutí dohody o rozpočte EÚ na rok 2023, kde musí dospieť ku kompromisu s Európskym parlamentom.
Diskutované počas českého predsedníctva budú aj možnosti zavedenia nových vlastných rozpočtových zdrojov EÚ, ktoré by mali posilniť príjmovú stranu eurorozpočtu bez toho, aby negatívne ovplyvnili podnikanie a hospodársku produkciu. Za nové zdroje EÚ sa považujú výnosy z emisných kvót či tzv. uhlíkové clo na hraniciach, ktoré má za cieľ premietnuť ceny emisných kvót do ceny dovozu tovaru do Európy.
V oblasti finančných služieb chce Praha podporovať zabezpečenie stability finančných trhov a dostatočnej ochrany spotrebiteľov. To znamená pokračovanie debát o revízii pravidiel pre činnosť úverových inštitúcií, krízovom riadení bánk, o smernici o poisťovacej činnosti Solventnosť II, ale aj revízii pravidiel pre trh finančných nástrojov a rozvoj únie kapitálových trhov.
Prioritou aj pre ČR zostáva účinnejší prístup v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
