Rekordy prekonáme rýchlejšie
Podľa odborníka ani teplé leto neznamená len nonstop tridsiatky. Ešte stále sme totiž sotva v polovici Medardovej kvapky. „Tá v prvom rade predstavuje ochladenie. A toto ochladenie je väčšie ako pri ľadových mužoch v máji. Rozdiel je len v tom, že klesne teplota z 20 °C na 15 °C. Terajší pokles je väčší ako v máji. A najhoršie to býva v prvej polovici júla, keď sa dokáže ochladiť na 15 - 18 °C,“ vysvetľuje meteorológ.
A pridáva jednu zaujímavú vec, ktorú si všimol: „Pred 30 rokmi, keď sme sledovali, ako sa otepľuje, ako stúpajú teploty, tak to trvalo 10 až 14 dní, kým sa dostali teploty na úroveň rekordov. A rekord bol prekonaný len o pol stupňa. A teraz, posledných 10 - 15 rokov, prekonávame rekordy v priebehu jedného až dvoch dní, a to hneď aj o 5 stupňov. Takže to sú šoky,“ dodal.
Aké bude počasie?
- Pondelok: 30-35 °C
- Utorok: 18-28 °C
- Streda: 24-31 °C
- Štvrtok: 18-28 °C
- Piatok: 28-34 °C
- Niekoľkokrát denne sa osprchujte vlažnou vodou, nie studenou.
- Zavrite okná a zatiahnite závesy na tej strane, kde svieti slnko, a vetrajte
- na opačnej.
- Pred okno môžete zavesiť mokrý uterák alebo plachtu, ktoré
- schladia horúci vzduch prichádzajúci zvonku. Podobný efekt dosiahnu mokré závesy a záclony alebo aspoň tie, ktoré už máte zavesené, zdola namočte do vedra s vodou.
- Zachlaďte si termofor a položte si ho pod vankúš či niekam vedľa seba.
- Najmenšie deti je vhodné počas dňa aj ochladzovať, napríklad ich denne niekoľkokrát sprchovať alebo pretrieť vlhkým,uterákom.
Bude to ešte horšie, nutná je stavba odolnejšej infraštruktúry
Martin Hojsík, europoslanec venujúci sa klíme (PS)
- Toto, čo vidíme v súčasnosti je len ochutnávka klimatickej krízy a bude to ešte horšie. Dôležité je prispôsobenie sa týmto zmenám, a preto sme sa na úrovni EÚ snažili, aby bol európske fondy oveľa viac naviazané na to, aby bolo povinnosťou robiť adaptačné opatrenia. To si môže zlepšiť aj Slovenská republika – praktickým príkladom je budovanie zelených námestí, nie betónovania všetkých plôch.
Pri rozvíjaní verejného priestoru je nutné myslieť na extrémne horúčavy a zároveň na prívalové dažde. Je nutné stavať odolnejšiu infraštruktúru aj budovy. O to sa snažíme na európskej úrovni, ale veľa z toho je na otázke jednotlivých štátov. V tomto žiaľ Slovensko nerobí to, čo by malo robiť. Neumožňuje sa napríklad samosprávam vyžadovať to, aby stavebník musel mať adaptačné opatrenia pri stavbách budov. Vidím rastúcu snahu samospráv, keďže to ľudia cítia a tlačia na nich, tak to berú omnoho vážnejšie. Na úrovni štátu je to však slabé a vlády by si to mali uvedomovať.
