Fínsko má podľa neho vybudovaný značný zbrojný arzenál, ale rozhodujúcim faktorom bude, že Fíni budú mať motiváciu bojovať. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v utorok Kivinen vysvetlil: "Najdôležitejšia línia obrany je medzi ušami, čo v súčasnosti dokazuje vojna na Ukrajine." "Ukrajina je pre (Rusko) tvrdým orieškom, tak by to bolo aj vo Fínsku," dodal.
Fínsko viedlo v 40. rokoch 20. storočia dve vojny proti východnému susedovi, s ktorým má 1300 kilometrov dlhú spoločnú hranicu. V týchto konfliktoch zahynulo približne 100.000 Fínov a Fínsko prišlo o desatinu svojho územia.
Reuters pripomenul, že Fínsko si od druhej svetovej vojny udržiava vysokú úroveň vojenskej pripravenosti a na obranu vynakladá dve percentá svojho HDP, čo je viac ako mnohé krajiny NATO.
"Systematicky sme rozvíjali našu vojenskú obranu práve pre tento typ vojny, ktorá sa tam (na Ukrajine) vedie, s masívnym využitím palebnej sily, obrnených síl a tiež letectva," povedal Kivinen.
Fínsko má momentálne jedno z najsilnejších delostrelectiev v Európe a má zásoby rakiet s plochou dráhou letu s doletom 370 kilometrov. Do výzbroje armády objednáva štyri nové vojenské lode, ako aj 64 amerických stíhačiek F-35. Plánuje objednať až 2000 bezpilotných lietadiel, protilietadlovú techniku a na hraniciach s Ruskom buduje zábrany.
Fínsko, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, má v aktívnej službe približne 280.000 vojakov a ďalších 870.000 osôb je vycvičených ako záložníci. Na rozdiel od mnohých západných štátov Fínsko po skončení studenej vojny nezrušilo vojenskú brannú povinnosť pre mužov.
