Tradičný summit EÚ má na programe viacero tém. Najočakávanejším momentom je rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskych krajín pre Ukrajinu a Moldavsko a potvrdenie európskej perspektívy pre Gruzínsko, čo zodpovedá štatútu potenciálneho kandidáta.
V záveroch o Ukrajine sa uvádza, že lídri EÚ zopakujú svoju silnú podporu Kyjevu a prisľúbia aj naďalej poskytovať ekonomickú, vojenskú, sociálnu, finančnú a humanitárnu pomoc.
Témou bude aj potravinová bezpečnosť vo svete, ktorú ohrozuje ruská agresia proti Ukrajine. Na programe rokovaní je aj návrh vytvoriť tzv. európske politické spoločenstvo, čiže nový rámec spolupráce EÚ s európskymi krajinami, ktorých vstup do eurobloku nie je v blízkej budúcnosti reálny. V návrhu záverov summitu sa uvádza, že takýto rámec nenahradí už existujúcu politiku rozširovania.
V piatok lídrov čaká summit v inkluzívnom formáte, čiže aj s lídrami krajín mimo eurozóny, kde sa budú analyzovať východiská, ako predísť hroziacej recesii a stúpajúcim cenám v Európe, ktoré sú dôsledkom vojny na Ukrajine. Zároveň podporia návrh Európskej komisie, aby Chorvátsko prijalo euro od 1. januára 2023 a vyzvú Radu EÚ pre hospodárstvo a financie (Ecofin), aby na svojom zasadnutí z 12. júla prijala príslušné legislatívne návrhy pre vstup Chorvátska do eurozóny.
Slovensko na dvojdňovom summite zastupuje predseda vlády Eduard Heger.
