Rozhodnutie nemeckej vlády, ktoré zverejnil na tlačovej konferencii minister hospodárstva Robert Habeck, predstavuje ďalšiu eskaláciu sporu medzi Európou a Ruskom od jeho februárovej invázie na Ukrajinu. Európske štáty, ktoré sú vysoko závislé od dodávok energií z Ruska, tak začali urýchlene hľadať náhradné zdroje. Ešte výraznejší obrat to predstavuje pre Nemecko, ktoré do vojny na Ukrajine malo s Ruskom veľmi úzke vzťahy v oblasti energií.
Aktivácia 2. stupňa znamená, že vláda už vidí vysoké riziko dlhodobých problémov s dodávkami plynu. Teoreticky to umožňuje energetickým firmám preniesť vysoké ceny na priemysel a domácnosti. Táto klauzula však napriek aktivovaniu druhého stupňa varovania zatiaľ uplatnená nebude. Ako pritom uviedol nemenovaný zdroj z energetického priemyslu, nemeckí dovozcovia plynu a energetické firmy práve z tohto dôvodu požadovali aktiváciu 2. stupňa.
V dôsledku klesajúcich dodávok plynu vyhlásilo Nemecko už koncom marca 1. stupeň, známy ako včasné varovanie. Ten zahrnuje prísne monitorovanie denných dodávok a zameriava sa na plnenie zásobníkov.
O vyhlásení 2. stupňa sa začalo špekulovať po tom, ako ruský Gazprom minulý týždeň obmedzil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1 na iba 40 % kapacity. Spoločnosť vtedy uviedla, že dôvodom je predlžovanie opravy turbíny, za čím sú zasa sankcie uvalené na Rusko.
Kanada, kde sa turbína vyrobila a kam bola odoslaná aj na jej údržbu, ju pre obavy z porušenia sankcií voči Rusku nevracia späť. Ako povedal pre Reuters kanadský minister pre prírodné zdroje Jonathan Wilkinson, o osude turbíny sa bude pravdepodobne diskutovať na zasadnutí štátov skupiny G7, ktoré sa začína v nedeľu 26. júna.
