"Sťažnosť sa týkala trestného konania a odsúdenia sťažovateľa na päť a polročné väzenie za zločin lúpeže," priblížil kauzu Rigo vs. SR hovorca Ministerstva spravodlivosti SR Peter Bubla.
"ESĽP sa nestotožnil s námietkami sťažovateľa o nespravodlivom svojvoľnom odsúdení založenom na priznaní v neprítomnosti obhajcu a taktiež s tvrdením, že k priznaniu došlo v čase abstinenčných príznakov po látkach, od ktorých bol závislý," informoval hovorca.
Vysvetlil ďalej, že vo svojom rozhodnutí ESĽP upozornil na to, že prítomnosť právneho zástupcu nebola v prípade sťažovateľa povinná, absenciu advokáta sťažovateľ navyše nenamietal pred tromi stupňami všeobecných súdov a prvýkrát tak urobil až pred Ústavným súdom SR.
Tvrdenie o irelevantnosti priznania v čase abstinenčných príznakov vyhodnotil ESĽP z hľadiska dôkazov ako nedostatočné. "Neboli predložené alebo navrhnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že v čase, keď sa sťažovateľ priznal, skutočne nechápal dôsledky svojho priznania," tlmočil Bubla odôvodnenie európskeho súdneho orgánu. Argumentáciou ESĽP bolo i to, že ani súdni znalci z odboru psychiatria v priebehu trestného konania nedospeli k záveru, že by drogová závislosť znížila schopnosť sťažovateľa chápať svoje konanie.
