Podľa vyhlášky, ktorú pripravuje rezort zdravotníctva, by sa na tie, ktoré nie sú akútne, čakalo od siedmich do 365 dní. VšZP ozrejmila, že vyhláška upravuje aj oblasti, pri ktorých sa doposiaľ dĺžka čakacej doby nesledovala.
"Samotné zadefinovanie dĺžky čakacích dôb predpokladá zlepšenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, keďže vyhláška stanovuje hornú hranicu čakacej doby," uviedla pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.
Aktuálne VšZP sleduje odkladnú zdravotnú starostlivosť v troch skupinách diagnóz. Ide o choroby obehovej sústavy, choroby oka, ktoré si vyžadujú implementáciu zdravotníckej pomôcky, a choroby svalovej a kostrovej sústavy. "Vrátane implantácie TEP bedrových a kolenných kĺbov," priblížila Štefúnová.
Z údajov štátnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že priemerná doba čakania na operáciu kolenného kĺbu u jej poistencov je 400 dní, na operáciu bedrového kĺbu 357 dní. Podľa vyhlášky by pacienti nemali čakať dlhšie ako 365 dní.
Ako plusy VšZP vníma aj detailné zadefinovanie medicínskych služieb a programov, materiálno-technického a personálneho zabezpečenia. "S novým materiálom sa aktuálne oboznamujeme. Ide zatiaľ o návrh, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a teda sa môže ešte meniť," podotkla Štefúnová.
Ministerstvo zdravotníctva predstavilo v pondelok (20. 6.) podmienky, podľa ktorých sa nemocnice v rámci reformy rozdelia na päť úrovní. Vyhláška definuje podmienky, ktoré by mali jednotlivé úrovne nemocníc spĺňať. Stanovuje tiež minimálne počty výkonov či čakacie doby pre medicínske služby. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Ministerstvo v minulosti viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude.
