Utrpenie v base
Mário teda nastúpil na výkon trestu, kde bol v rámci možností spokojný. „Robil, mohol sa najesť a síce mal 12-hodinové služby a nedostával za to peniaze, ale hovoril, že má v cele dobrý kolektív. Veľmi si chválil, že brigadír je veľmi spravodlivý, tak sme sa upokojili,“ podotkla Máriova mama. Všetkých prekvapilo, keď im volal, že ho preložili na iné oddelenie.
„Už hneď v prvý deň mal zmenený hlas, hovoril, že mu zmizol tabak. Tak sme mu radili, nech ide za brigadírom, ale povedal, že to nemáme riešiť. Zakaždým, keď volal, počula som v jeho hlase zmenu. Bolo 14. júna, keď volal, že ide späť na pôvodné oddelenie, že mu brali krv a konečne nastúpi do kuchyne za plat. Tak sme sa všetci tešili, lebo sme obyčajná rodina a ideme finančne nadoraz,“ opísala so stiahnutým hrdlom matka. Mário jej náhle volal aj na druhý deň, že ho presúvajú na psychiatriu a majú volať právnikovi. „Ten povedal, že je to normálne aj pri ambulantnej liečbe. Napriek tomu bol ako bez života a na moje naliehanie povedal, že všetko mi povie známej manžel,“ hovorí zúfalá matka. Rodičia dostali nakoniec správu, že ich syna nielen okradli, fyzicky napadli, ale začali aj sexuálne zneužívať. „Volal som tam, čo sa deje s naším synom, ale nedočkal som sa normálnej odpovede. Ten známy nám odkázal, že ak niečo nerozbehneme my, tak to spraví on, lebo už sa to vydržať nedá,“ povedal otec.