Myslí si to publicista Juraj Hrabko.
"Tekuté väčšiny vznikajú a zanikajú ad hoc," vysvetlil Hrabko v TASR TV. Takáto väčšina vzniká podľa neho vždy s konkrétnym cieľom a ten sa skončí, keď zákon prejde alebo neprejde. "Tekutá väčšina sa potom rozleje na podporu alebo nepodporu iných zákonov. Dá sa tak fungovať, ale nie je to šťastné," doplnil.
Ak by sa vládna koalícia dokázala konsolidovať, má podľa Hrabka k dispozícii pohodlnú väčšinu 88 poslancov. "Nebude v takom prípade odkázaná na hlasy iných poslancov, ktorí sa, samozrejme, môžu pridať, lebo poslancovi nemôžete zakázať hlasovať tak, ako chce. A to platí vrátane poslancov zvolených za ĽSNS," ozrejmil.
O tzv. tekutých väčšinách hovoril Hrabko v súvislosti s prelomením prezidentkinho veta pri hlasovaní o protiinflačnom balíčku. Pri tomto hlasovaní sa k poslancom vládneho OĽANO a Sme rodina pridali viacerí nezaradení poslanci vrátane skupiny pôvodne zvolenej za ĽSNS. Na aktuálnej schôdzi parlamentu rôzne zákony prechádzali na základe podpory rôznych väčšín, od klasickej koaličnej až po rôzne varianty podpory krížom cez politické spektrum.
Z vecného hľadiska sa podľa Hrabka dá schválený balíček považovať len za pomoc rodinám s nezaopatrenými deťmi a s protiinflačnou pomocou, ako ju realizujú okolité štáty, sa porovnávať nedá. Z politického hľadiska však ide o jednoznačné víťazstvo lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorý dokázal pri hlasovaní zjednotiť celý poslanecký klub OĽANO.
"Politicky prehrala pani prezidentka Čaputová a spolu s ňou všetci, ktorí za zákon nehlasovali. Ako aj časť médií, ktorá ich hnala do toho, aby bolo veto prelomené," konštatoval Hrabko. Pripomenul, že prezidentka Zuzana Čaputová avizovala podanie zákona na Ústavný súd SR. Preto nie je isté, že schválené zmeny budú účinné od 1. januára 2023. "Ústavný súd bude mať dosť času na to, aby prípadne účinnosť pozastavil," uzavrel Hrabko.
