Nachádza sa v Daegu, čo je tretie najväčšie mesto v Kórei. „Rozpráva sa tu v dialekte, takže po príchode som mala čo robiť, aby som rozumela miestnym, hlavne starším. Samotné štúdium bolo spočiatku veľmi náročné a úplne odlišné od nášho vyučovacieho systému. Bola som jediná cudzinka v mojom odbore, ak nerátam troch čínskych študentov, tí ale vedeli perfektne po kórejsky,“ spomína na začiatky na univerzite.
Štipľavé jedlo
Hoci si na systém štúdia zvykala dlho, je ešte niečo, s čím sa v Kórei musí vyrovnávať. „Kórejčania milujú štipľavé, keď sa aj pýtam, či je jedlo štipľavé, a oni povedia nie je, neverím im, lebo nemajú takú citlivosť na ostré ako my,“ hovorí so smiechom s tým, že pod kožu sa jej dostalo aj ich zdravenie. „V Kórei sa klaňajú na pozdrav, ako preukázanie rešpektu, takže keď som prišla na Slovensko po dvoch rokoch, musela som si dávať pozor, lebo ľudia zvyknú pozerať, že čo to robím, keď sa náhodou ukloním,“ smeje sa pri spomienke na niektoré situácie, ktoré doma zažila.