Reagovala tak na generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý na začiatku dvojdňového samitu potvrdil, že Turecko nakoniec súhlasilo s podporou členstva Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii. Ďalšie dôležité rozhovory a rozhodnutia čakajú účastníkov samitu v stredu, dodala prezidentka Čaputová, ktorá v Madride zastupuje Slovenskú republiku.
V utorok sa ešte na pozvanie španielskeho kráľovského páru - kráľa Filipa VI. a jeho manželky kráľovnej Letizie - zúčastnila na slávnostnej večeri. Členmi slovenskej delegácie, ktorá sprevádza prezidentku, sú tiež minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister obrany Jaroslav Naď. Korčok označil na Twitteri prelomovú zmenu v postoji Turecka za "historický míľnik pre NATO a euroatlantickú bezpečnostnú architektúru". Minister napísal: "Fínsko a Švédsko, vitajte v rodine NATO!"
Súhlas Turecka s členstvom Švédska a Fínska v NATO privítal aj minister Naď, ktorý po stretnutí so švédskym kolegom Petrom Hultqvistom napísal na Facebooku: "Dnes večer sme mali dve skvelé témy na rozhovor: Okrem toho, že sa dnes dohodli s Turkami a pevne verím, že zajtra budú pozvaní stať sa členmi NATO, mi prišiel tiež poďakovať za rozhodnutie vlády SR podpísať medzivládnu dohodu so Švédskom na nákup novej pásovej techniky."
Turecko podporí vstup Fínska a Švédska do NATO, teda stiahne námietky po tom, ako zmienené tri krajiny v utorok v Madride podpísali spoločné memorandum týkajúce sa vzájomnej spolupráce voči bezpečnostným hrozbám. Šéf NATO Stoltenberg bezprostredne po týchto správach oznámil, že lídri NATO v stredu na madridskom summite oficiálne pozvú do Aliancie Fínsko aj Švédsko.
Turecko dosiaľ blokovalo proces vstupu uvedených severských štátov do NATO. Turecký prezident totiž tvrdil, že Fínsko aj Švédsko poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku z roku 2016.
Lídri členských štátov Aliancie prijmú na samite v Madride dôležité rozhodnutia v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine, vrátane posilnenia východného krídla NATO. Schvália tiež novú Strategickú koncepciu, ktorá určí hlavné strategické priority Aliancie na najbližších 10 rokov.
