Počuli sme, že chcete ukončiť kariéru...
Kariéru neplánujem ešte ukončiť, ale tak človek mieni a Pán Boh mení. Musím však povedať, že teraz som veľmi spokojná. Modeling bol kvôli pandémii pozastavený a prvé cesty za prácou boli hrozné. Počas lockdownu som letela do Nemecka, kde ma držali ako utečenca v malej klietke. Nemohla som sedem hodín použiť toaletu a pán policajt sa ku mne správal ako hlupák, asi som mu nebola sympatická.
Snažila som sa ho spýtať, prečo ma nepustí do krajiny, kde idem za prácou, že chápem síce opatrenia, ale mala som všetky papiere od klienta aj právnika. Začal sa mi smiať do tváre, vôbec sa so mnou nebavil a iba buchol dverami. Bolo to dosť ponižujúce a vážne nikomu neprajem takýto zážitok. Musím sa priznať, že som sa z toho dostávala ešte dlhú dobu.
Čo by vás muselo zastaviť, aby ste kariéru ukončili?
Zastaviť nás vie choroba, ale verím, že toto sa nikdy nestane. Raz by ma však mohla zastaviť moja rodina. Je to niečo vytúžené asi pre každú ženu.
Rozbehol sa dva roky po pandémii módny biznis?
Tá pandémia, to je taká sviňa, to vám poviem (smiech). Riešim stále víza, čakám na ne, pretože mám letieť za prácou do Miami. Už sa nechodí na ambasádu, musí sa všetko posielať, tak sa to celé naťahuje. Dúfam, že do odletu to stihnem. Víza som dostala pred pandémiou, ale prepadli mi a nie je to úplne lacná vec. Tiež nie je úplne jednoduché ich vybaviť. Z Ameriky sa vraciam na chvíľu na Slovensko, potom idem do Nemecka, takže sa to celé rozbieha, za čo som, samozrejme, vďačná. Konečne!
